Slovensko sa kúpe v mori vína, v ktorom už pár rokov vyhrávajú dovozové nad domácimi. Zahraničné vína vytláčajú slovenské z ponuky vínnych lístkov v hoteloch a reštauráciách aj z políc super- a hypermarketov. Predávajú sa za dobrú cenu a k tomu sľubujú pomyselný výlet do krajín, ktoré nejeden našinec pozná len z cestopisných filmov.
Zoči-voči fľašiam so zvodne nablýskanými cudzokrajnými etiketami stoja slovenské vína. Práve ony po stáročia formovali viac než len našu chuť, vyjadrovali zrastenosť ľudí s územím, ktoré rodí víno. To víno stálo vždy – v dobrej i zlej chvíli – pri nás.
Súdi tak Ján Krampl, človek, ktorý si s vínom užil všetky slasti a strasti, ktoré priniesol život strávený vo vinohrade a v pivnici.
"Víno je dlhšie ako jeden ľudský vek. Je v ňom obrovská skúsenosť tých, čo nám podarovali život a odkázali nám zachovať to, čo v potu tváre vybudovali – vinohrady, pivnice, víno, tradíciu,“ poznamená akoby mimochodom nestor slovenského vína Ján Krampl.
Kde je pravda a zdravie
Kramplov život pripomína vinohrady s dlhovekými krami. Čím viac liet a zím prežili, tým lepšie víno dávajú. Keď sa Krampl usmeje, jeho živé oči sa rozžiaria. Keď sa zamyslí nad všetkým, čo prežil a čo v tejto chvíli pred ním a vínom stojí, na čelo mu vystúpia vrásky.
Vinohradníkova tvár i to, čo je pod ňou hlboko ukryté, pripomína nikdy sa nekončiaci príbeh vína a človeka, príbeh plný zvratov.
"Vari najdôležitejšie pre víno, ale aj nás samých je udržať kontinuitu. Všetko, čo dnes zažívame, ľudstvo už prežilo. Starovekom, stredovekom i novovekom sa z času na čas prehnali pandémie. Víno, vieme to minimálne z kroník slovenských kráľovských miest, bolo najbezpečnejším nápojom počas morových nákaz. Voda bola aj vzhľadom na katastrofálnu hygienu panujúcu v mestách pred pár sto rokmi zdrojom infekcií, zato víno nápojom istoty, liekom i nádejou. A nie sú vari jeden či dva poháriky vínka liekom a nádejou, ktoré prinášajú aj istú dávku eufórie do monotónneho života zákazov, ktoré priniesla pandémia?“ premostí minulosť so súčasnosťou Ján Krampl.
Slovensko zažíva druhú vlnu pandémie koronavírusu, ktorá zasiahla celý svet. Vládne zhoda, že také globálne napadnutie jednou chorobou ľudstvo ešte nezažilo. Nebezpečný vírus si nevyberá obete. Sú medzi nimi ľudia všetkých vrstiev, slávni i neznámi ľudia, aj naši najbližší.
Obeťou COVIDU-19 sa môže stať aj slovenské víno.
"Ešte nikdy naše víno nemuselo dokazovať, že je najmenej také dobré, ak nie lepšie, ako zahraničná konkurencia, ktorá svojím vínom zalieva Slovensko,“ opíše aktuálny stav na trhu s vínom Ján Krampl a dodá, že "víno žije dovtedy, pokým sa pije a pije sa dovtedy, pokým sa predáva.“
Čo zaručuje predaj? Prirodzene, dobrá kvalita vína, za ktorou je tajomstvo dobrého ročníka a pivnice, opakovane pozitívna skúsenosť s vínom navodzujúcim stav opojného uvoľnenia. Ono povznesenie, príjemný únik zo všedného sveta vyvoláva túžbu opäť sa dotknúť všetkými zmyslami vína. Ten dotyk však nie je zadarmo, treba si ho zaslúžiť, mok má svoju cenu.
Vínne lístky reštaurácií a police supermarketov ponúkajú prv nepredstaviteľný sortiment vína. Ľudia riešia dilemu: zostať pri svojom alebo vyskúšať značku z veľkej vinárskej krajiny? Číslo na cenovke býva rozhodujúce. Víno zo sveta neraz podbieha cenou slovenské, pretože je v ňom zamaskovaná vládna podpora toho či onoho vinárskeho štátu.
Zúžiť kvalitu vína len na cenu je, samozrejme, zjednodušujúce. Vedia to vinári a ochutnávajúc vína, zistia to aj konzumenti. Prídu na to, že víno je komplikovanejší nápoj, ako sa na prvý pohľad zdá. Víno podobne ako človek odráža naturel územia, ktoré ho zrodilo. Tam, kde sa ako na Slovensku pestuje po stáročia, premieta sa nevedomky do chuťovej pamäte obyvateľstva.
"Ide o to neustále ju rozvíjať, vína zdokonaľovať a pripomínať ľuďom, že slovenské víno je najmenej také dobré, chutné ako zahraničné a v mnohých ohľadoch výnimočné,“ zhrnie svoju manažérsku a vinársku skúsenosť Ján Krampl.
Dvíhajú sebavedomie krajiny
Certifikát výnimočnosti si nemožno kúpiť, víno ho nadobudne len vtedy, keď sa jeho tvorcovia smelo postavia do priameho súboja s vínami z celého sveta na medzinárodných súťažiach.
Villa Vino, priamy nasledovník družstva založeného v roku 1949, už desaťročia obsadzuje najprestížnejšie konkurzy. Ešte v päťdesiatych rokoch zažiarila v rakúskom Langenlois Račianska frankovka, keď sa stala najvyššie oceneným vínom. Bolo to v roku 1958, teda v čase, keď mnohé súčasné vinárstva neexistovali a ich zakladatelia sa batolili v plienkach, alebo behali po ulici v krátkych nohaviciach.
O desaťročie neskôr v roku 1967 usporiadali v bratislavskom hoteli Devín veľký medzinárodný konkurz vín. Tri biele vína z Rače, a to Rizling rýnsky, vlašský a Veltlínske zelené získali zlaté medaily.
Ešte väčším triumfom sa skončila súťaž vín v nemeckom Johannisbergu. Vo vinohradoch zámku, ktorý sa vypína nad Rýnom, sa rodia nemecké rizlingy, patriace medzi najlepšie. Práve tu sknokautoval všetky chýrne Rhein rieslingy rizling z Rače. Bolo to nielen veľké morálne, ale aj komerčné víťazstvo. Premenilo sa na nemeckú objednávku, ktorá zhltla prakticky celú úrodu rizlingu z račianskeho vinohradu, fľašu nakúpili Nemci po tri marky, čo bola na tie časy nepredstaviteľná cena.
Pri tejto historke sa Kramplovi rozžiari tvár a podotkne, že ľudia milujú príbehy o vínach víťazoch. "Naše vína takými boli a sú – po každom víťaznom triumfe, keď sa zo sveta vrátili domov so zlatými medailami, dvíhali sebavedomie nielen ľuďom v Rači, ale na celom Slovensku. Akoby vraveli, môžeme si to rozdať s kýmkoľvek vo svete.“
Vari najdôležitejšie pre víno, ale aj pre nás samých je udržať kontinuitu.
Vinalies Internationales Paris, Bacchus Madrid, Sakura Japan Wine Awards, AWC Vienna i Prague Wine Trophy. To sú výstavy, ktoré Villa Vino Rača v poslednom pol druha desaťročí pravidelne obsadzuje. A nechýba ani na najdôležitejších domácich súťažiach, ktorých vrcholom je Národný salón vín.
"Tohto roku sme získali na všetkých konkurzoch dovedna takmer sto medailí, z toho viac ako polovicu zo sveta,“ povie Ján Krampl. Radosť mu robí erbové račianske víno Frankovka modrá. Znova potvrdila, že Rača má v rámci Malokarpatskej vinohradníckej oblasti výnimočnú polohu pre túto odrodu.
Ako sú Francúzi hrdí na Burgundsko a -Côte d’Or, kde sa rodí najlepší Pinot noir alebo na Bordeaux preslávené Cabernetom Sauvignonom či Merlotom, tak Slováci môžu byť pyšní na Frankovku modrú z Rače.
Nadčasový mok a la Palugyay
Máloktoré víno korení tak hlboko v našej histórii ako frankovka. Bolo vždy vínom ľudu, jeho dielom a súčasne vínom urodzeným, ozdobou stolov kráľov a dnes vínom podávaným pri reprezentačných štátnych návštevách. Nepretržitý symbol krajiny, pri ktorého zrode stála Mária Terézia – nielen rakúska cisárovná, kráľovná Uhorska, ale aj osvietená vladárka Slovenska. Jej veličenstvo pilo frankovku hneď z dvoch dôvodov: víno jej prinieslo uzdravenie a súčasne potešenie. Po jednom i druhom túžime aj dnes.
Frankovka symbolizuje eleganciu, rozlet mysle a vystihuje ducha doby, ktorým je zdravý životný štýl.
"Nájdite ešte jedno víno, ktoré by bolo prirodzeným súbehom krásy a užitočnosti, aký poskytuje vďaka svojmu zloženiu račianska frankovka?!“ Krampl vraví, že práve vďaka tomu je frankovka vínom nadčasovým.
Zaručuje jej to ušľachtilosť nenápadne upevňujúca zdravie prostredníctvom resveratrolu, ktorý rozširuje cievy, a tiež veľa antioxidantov, látok, čo vychytávajú z krvi nebezpečné voľné radikály.
Červené víno je mysteriózny nápoj, svojou farbou symbolizuje Kristovu krv, tajomnú premenu muštu na víno, tajomstvo zmŕtvychvstania, ktoré prináša nadpozemské euforické účinky.
Mimoriadnou expresiou sa vyznačuje frankovka z výnimočného ročníka 2015, ktorý povil niekoľko skvelých prívlastkových vín.
Zastavme sa najprv pri suchom víne. V pohári si všimneme krásny granátovo-červený odtieň, k ústam sa po zakrúžení pohárom vznesie vôňa zrelého bobuľového ovocia a škorice, podľa ktorej možno bezpečne identifikovať frankovku narodenú v Rači. Crescendo prichádza po tom, čo sa nápoj ocitne v ústach, chuť je dlhá a vyvážená, triesloviny harmonické, kyseliny predlžujúce život vínu – a tým aj nám jemné.
Môžeme ochutnať aj inú frankovku, a to hrozienkový výber, ktorý zaujal na Bacchuse Madrid, kde v roku 2020 získal veľkú zlatú medailu. Toto majsrovské dielo excelovalo aj na japonskej Sakure či na Prague Wine Trophy.
Delikátne vína sú dôkazom výnimočných enologických schopností Richarda Polkorába, výrobného riaditeľa Villa Vino Rača. Je vinárom, po akom túžime. Hľadá a nachádza porozumenie medzi vínom a prostredím. Práve takéto víno hľadá súčasník.
Napokon tu máme parádne dielo prírody – mrazu a človeka – ľadovú frankovku z roku 2015, ktorá excelovala v Tokiu, Madride, ale aj nám blízkej Lednici na Morave.
Špičková frankovka má prívlastok Palugyay. Každý, kto sa trochu vyzná vo víne, vie, akú rolu zohral rod Palugyayovcov v dejinách moderného vína Uhorska a Slovenska.
Palugyayvci pochádzali z liptovskej Palúdzky a v polovici 19. storočia rozbehol prvý z rodu Jakub budovanie vinárskeho domu naozaj európskych rozmerov. Jeho synovia sa postarali o to, že víno z Prešporka sa dostalo do Bombay, Mexika aj na palubu Titanicu pre najzámožnejších cestujúcich. Tragédia lode akoby sa stala predzvesťou dramatického úpadku veľkej značky.
Tá opäť žije. Jej znovuzrodeniu pomohol Ján Krampl. V priebehu pár rokov sa postaral o to, že rad Palugyay dnes reprezentuje výnimočné slovenské vína z Rače.
Víno je vždy obrazom prostredia a človeka, ktorý ho formuje. Tak ako si vedeli Palugyayovci vybrať výnimočných vinárskych majstrov, vie to aj Villa Vino Rača. Jej vinárske umenie reprezentuje naprieč celým sortimentom Richard Polkoráb.
Ako prelomili covidovú obruč
Rok 2020 zamiešal pomermi v slovenskom vinárstve tak ako žiaden doteraz. Štát v snahe zvládnuť šírenie vírusu COVID-19 po druhý raz zatvoril gastronomické zariadenia, a tým pádom poslal na vedľajšiu koľaj víno ponúkané v sieti hotelov a reštaurácií. Nastala situácia, akú si málokto z vinárov vedel predstaviť. Lockdown smrteľne objal vinárstva orientované výlučne na sféru gastronómie.
V tom okamihu sa ukázala predvídavá orientácia Villa Vino Rača komunikovať s milovníkmi vína nielen prostredníctvom reštaurácií, ale aj super- a hypermarketov. Ako poznamenáva Ján Krampl, Račania vždy stavali priame mosty k svojim fanúšikom. Kedysi to boli viechy, slávnosti vinobrania, festivaly, kde ľudia ochutnali vína, ktoré potom počas roka našli na pultoch obchodov.
Teraz, keď do života spoločnosti vtrhla pandémia a obmedzila ho iba na chodenie do práce a do obchodu, stalo sa víno prostriedkom uvoľnenia aspoň v kruhu rodiny.
Po akom víne siahajú spotrebitelia? Vraciame sa k existenčnej otázke každého slovenského vinárstva.
"Predávame sa, a to vo všetkých kategóriách,“ odvetí s úsmevom na tvári Jana Baničová, obchodná riaditeľka. Vraví, že v širokej sortimentnej ponuke sa zhodnocuje investícia do inovácií a úspechy na súťažiach. Ľudia pozitívne vnímajú Značku kvality SK, ako aj úspechy, ktoré dosahuje víno na medzinárodnom i domácom poli. V Národnom salóne vín sú napríklad tri vína – hrozienková frankovka, cisárska ružová frankovka aj stále populárny Irsai Oliver.
Dôležité je, aby sa spotrebiteľ vedel v spleti vín rôznorodej kvality, ktorú supermarkety ponúkajú, bezpečne zorientovať. Takým vodidlom je príťažlivá etiketa, ktorá pripomína triumfy vína na výstavách. Spolu s dobrou cenou sa postará o to, že víno Villa Vino končí v košíkoch spotrebiteľov.
Odveká rivalita s českými vinármi a každý úspech v súboji s nimi alebo na českých výstavách má tiež pozitívny komerčný efekt. "Ak napríklad naše vinárstvo vychádza aj tohto roku z Prague Wine Trophy ako najlepšie slovenské, dvíha to prestíž račianskych vín,“ všíma si Ján Krampl a do popredia dáva aj túžbu spotrebiteľov po novinkách.
"Veľmi pozitívne reagovali, keď sme na trh uviedli Pálavu a Breslavu. Obchodníci sa pýtajú, čím obohatíme ponuku. No, niečo máme v talóne a myslím, že uspokojíme prirodzenú ľudskú zvedavosť po novinkách,“ neprezrádza tromfy Jana Baničová.
Aký bude najbližší ročník? Nuž, to prezradia vína, ktoré onedlho vykuknú z nádob. Bude to vraj viac ročník pre biele ako červené vína. Tak znie všeobecný názor, ktorý aj v Rači podporujú svieže kyselinky v bielych odrodách. Lenže frankovka, ktorú nechali Račania vyzrieť na hone Krivé a Žajdlík, mala cukornatosť medzi 23 a 25 stupňami. "Na konci bič plieska,“ uzavrie Ján Krampl.
Diskusia k článku