Všetko nám pred očami nenávratne odchádza. Len čas ide ďalej. Zimu strieda jar. Hádam najkrajšie ročné obdobie. Žlté blatúchy zažltli brehy potokov a u nás pod Karpatmi už rozvoniavajú stromy kvitnúcich mandlí.
Dvíha sa opona, začína sa veľkonočné divadlo. Kopu dní sme sa postili, na Bielu sobotu a Veľkonočný pondelok to roztočíme. „Na Velikú noc najeme sa moc”, hovorí slovenská riekanka. To „moc" bude mať všade inú podobu. Na myjavských kopaniciach to bude polievka z prosa s koreňovou zeleninou a so zemiakmi. Na Liptove uvaria šalátový kyseľ, v Zemplíne ponúknu rosoľanku z vody z kvasenej kapusty a fazule. Na Záhorí bude rozvoniavať cícerová kaša s osmaženou cibuľou a v Turci sa budú tešiť na pikantnú jahňacinu so špenátom. Špenát však možno nahradiť i mladou žihľavou a medvedím cesnakom.
Nuž a zabudli sme aj na čosi „tuhšie”. Východniarsky veľkonočný „syrek", pripravovaný z mlieka a vajec, možno pripraviť naslano aj nasladko. Budete sa diviť, ale na Trenčiansku zase, odkiaľ pochádza polovica môjho genetického materiálu, k obľúbeným sladkým veľkonočným pochúťkam patria aj makové slíže. Veruže na Kvetnú nedeľu a na Veľký piatok si ich pripravím aj ja...
V kulinárskych topánkach sa túlam po Slovensku a na moju rodnú Modru som akosi zabudol. Nezabudol. Naše veľkonočné gastronomické divadlo si obohatíme smotanovým koláčom s kôprom. Kysnuté cesto si pripravím z polohrubej múky, mlieka, 2–3 žĺtkov, kvasníc, cukru, soli a masla. Cesto potriem kyslou smotanou, kúskami oravskej slaniny a nasekaným kôprom. Tú modranskú „pizzu” pečiem do chrumkava a zapíjam ju, a teraz ste „vedľa", acidofilným mliekom. Samozrejme, tým veľkonočným, to predsa chutí trochu inak.
Diskusia k článku