Chodím tam za povinnosťami a stretávam sa tam s priateľmi. Tie rozhovory tam sú akési úprimnejšie a otvorenejšie ako u nás na „západe". „Koňare" sú dobrí ľudia. Vedia sa správať, sú úprimní a prajní. Obdivujem ich spôsob žitia, obdivujem ich gastronómiu. Prešovské jarmoky, v lete i v zime, sú nápadité a zážitky z nich dopĺňajú energiu mojej stareckej duši aj telu.
Nebolo to inak ani teraz, pár dní pred Vianocami. Napriek tomu, že zima sa vám vŕtala v špikových kostiach, život na adventnom trhu v centre mesta bol inšpiratívny. Stánok na stánok a bohatá ponuka. Vyhýbal som sa predavačom s vareškami i ponožkami z ťavej srsti.
Bol som iba hladný a smädný. Ponuka krčmára Feča z dedinky Vlača voňala a lákala. Zavalitý Marian ponúkal zabíjačkové špeciality, údené kolená, špízy, cigánske, pečené plnené prasiatko, šarišského slimáka, zemplínske bravčové cigary, liptovské droby aj goju v baraňom či hovädzom črievku.
Apropo, goja. Črevo plnené zemiakovou kašou s oškvarkami, jedlo chudobných bielych aj čiernych. Okoštoval som ju, chrumkala a chutila. Nebolo ju však čím zapiť. Hneď oproti bol stánok U tekutého svetra. Podávali „winterspecial red", varené červené víno z Orechovej. Bolo rozhodne lepšie ako to v stánku Varené Primitivo. Nebolo z talianskej Apúlie, ale z vody a červeného samorodáku. Horúca červená žbrnda. Nápojmi voňalo celé námestie. Všetko bolo „hot". Detský (!) zázvorový punč, pomarančové i višňové medoviny, hriatô, osemnásťstupňové prešovské horúce pivo, námornícke grogy, horúce biele aj horké čokolády. Paráda! Ako pre koho...
A na záver ešte adventné (?!) sladké ponuky. Päťfarebná cukrová vata vo vedierku, šesťfarebné pukance, košické medy, zemiakový cukor, karamelové vafle, orechové medvedie labky...
Ach, bože, stačilo!! Vytrhol som sa z pazúrov trhu a dýchal chladný adventný kyslík. V krčmičke U Janky som si objednal čaj z ibištekového kvetu. Pochlipkával som ho a bolo mi dobre...
Diskusia k článku