Každé „hrá“ inými farbami a z každého sublimujú lákavé vône aj chute. Nie, nie som vegetarián. Mäso mám na tanieri rád. V rôznych podobách, úpravách a s desiatkami príloh. Klasiku i modernu. Mäso pripravené po našom i po vašom...
Niekedy vás pult s mäsom prekvapí. Ako napríklad mňa minulý víkend. Také pekné teľacie kúsky som dávno nezočil. Mladé, ružovučké a šťavnaté teľacie bielkoviny. Neodradila ma ani cena. Ten najkrajší teľací orech som mal za okamih v košíku. A doma som potom „čaroval“.
Orech som narezal na plátky, jemne naklepal, osolil a okorenil. Keď odpočívali, pohral som sa so zemiakmi. Očistil som ich, nahrubo nastrúhal a v utierke osušil. Polovicu z nich som nasypal do vymazaného pekáča a položil na ne kúsky teľacinky. Pokryl som ich plátkami červenej cibule a mladého póru a druhou polovicou zemiakov. Opäť som všetko osolil, okorenil a zalial kyslou smotanou. Teplotu som postupne znižoval z dvesto na 180 stupňov. Po hodinke a pol som dobrotu posypal parmezánom a na tanieri petržlenovou vňaťou.
Deti boli vonku a dospelí hodovali. V čaši mali vyzretý ryňák z modranského honu Noviny. Bolo to pekné „čítanie“...
Diskusia k článku