Foto: Pravda - Ivan Majerský
Nám napríklad zakvitli mandľovníky v záhrade už koncom februára! To pod Malými Karpatmi nebolo dobrých dvadsať rokov. Teploty takmer dvadsať stupňov a mládež pobehovala iba v tričkách.
A televíziu ani nepozerajte. Vojny vo svete, nepokoje chudoby, vyčíňanie zlých duší. Bože môj, nevieš tomu zabrániť? … supermarkety sú však plné a ľudia kupujú ako diví. Násilie reklamy, národ sa „prežiera“ a potraviny sa ocitajú v kontajneroch. Ľudia, spamätajme sa…
A ďalšie sviatky pred nami. Opäť sa stoly budú prehýbať lákavými ponukami. Veď žijeme len raz. Áno, len raz. Zamyslime sa a skúsme prežiť tieto veľkonočné sviatky v skromnosti. Ja to mám už ako-tak vymyslené.
Taká malokarpatská polodiéta. Varená sliepka s jarnou zeleninou, modranská pasta. Čiže naše frkacúle. Gemerské gágoriky. Grilovaná biela ryba, mladé talianske zemiačky. Žiadna majonéza ani hranolky. A na záver obeda vlažný bylinkový čaj z materinej dúšky a nejaké to veľkonočné sladké pečivo.
Také dánske „butter cookies“, hand selected & finest quality. To nadovšetko milujem.
Nuž a také pripravovala aj Terezia Vansová, aj naša slávna dolnoorešanská cukrárka Štefania Speváková. Jej puserle, hrebíčky, štangličky, huncútky, kolieska či kornútky dnes už málokto „umí“! Nuž a o jej „madovníkoch“ a zázvorníkoch ani nehovoriac. Kedysi boli vraj slávnejšie ako tie skalické.
Potrebujete pol kila múky, štvrť kila práškového cukru, desať dekov „putru“ (masla), deci smotany, tri vajcia, trochu vody, štipka sódy bikarbóny a tri lyžice mletého ďumbiera. Ďumbiera z Číny, ktorý musí tak akurátne „štipkať“.
Cesto treba poriadne vypracovať, uležaním nechať vyzrieť, rozvaľkať a formičkou povykrajovať. Potom už len upiecť tak, aby každý zázvorník mal také decentné „tehotenské“ bruško...
Diskusia k článku