Hoci to nemusí znamenať, že naše mamy varili ako kulinárski guruovia, ovenčení michelinovskými hviezdičkami.
Dôležité je, že jedlo, na ktorom sme vyrastali, pripravené s láskou, je zapísané v našich chuťových pohárikoch ako vzor, s ktorým porovnávame všetky ďalšie.
Nepochybne sa to týka aj koláčov, zákuskov či iných upečených dobrôt. Určite majú mnohí z vás kdesi v zásuvke odloženú fotografiu z detstva, na ktorej sa pod nosom vynímajú fúzy z marhuľového koláča alebo neodmysliteľná narodeninová torta s horiacimi sviečkami a svietiacimi očami oslávenca. Pozri recepty na Koláče od mamičky a starej mamy Chute detstva sú však niekedy zradné, do pamätníčka sa môže dostať aj chuť pripálenej kôrky, ktorá oklame aj objektívnu pravdu. „Tak to robila moja mama!" je zdôvodnenie citom, nie však rozumom. Aj pečené buchty, bez ktorých sa český Honza nikdy do sveta nevybral, môžu byť nadýchanou rozprávkou, ale aj tvrdým strelivom pouličných bojov. Záviselo len od toho, ako ich mama vedela upiecť.
Každý z nás si životom nesie ten správny, jediný a neopakovateľný mamin či babkin múčnik. Bolo by veru na škodu, keby sa v tomto uponáhľanom digitálnom a virtuálnom svete niť pretrhla.
Aj deti tretieho tisícročia by mali mať v batôžku spomienok tie správne buchty od mamičky, a nie trvanlivý koláč, plný stabilizátorov, farbív a éčok, ktorý upiekol hypermarket XY...
Diskusia k článku