Foto: Pravda - Ivan Majerský
Dnes je po obilí najdôležitejšou plodinou severnej pologule. Má hodne škrobu aj vitamínu C. Európa zemiaky miluje. Za vyše štyri storočia zachránili milióny ľudí pred biedou a hladom. Je to sýta potravina a navyše chutná, univerzálna a inteligentná. Vieme ju doceniť ako jedlo hlavné aj prílohové. Zemiaky varené, grilované, pečené, zemiaková kaša, zemiaky šťuchané, zemiakové špeciality aj originality. V detstve mi imponovali matkine francúzske zemiaky, ktoré v krajine galského kohúta nepoznajú.
Potom, keď som objavil pyrenejskú kuchyňu, spoznal som čaro zapekaných portugalských zemiakov. Boli so sušenou treskou namočenou v mlieku a doma som ich pojedal s konzervovanými uhorkami v sladkokyslom znojemskom náleve. Ešte dnes sa mi slinky zbiehajú...
U nás v Modre sa darí viniču. Zemiakom pomenej. Na jar som kúpil a v záhrade nasadil sadbu holandských zemiakov. Nedarilo sa im. Vykopal som pár kilo tzv. banketových plodov. Boli drobné ako rumové pralinky a nebol som s nimi nadšený...
To ma však neodradilo. Zemiaky mám pravidelne na tanieri a sem-tam prekvapím aj seba. Napríklad pred pár dňami som si pripravil góju, kráľovnú rómskej kuchyne. Je podľa receptu z knihy L. Kudličkovej Rómska kuchárka (1997). Ide o góju so zemiakovou plnkou. Odblaníte črevá a premyjete ich v slanej vode. Potom ich prevrátite vnútrom von a necháte ich namočené v octovej vode celú noc. Na druhý deň črevá v dĺžke cca 40 cm naplníte zemiakovou plnkou ochutenou cesnakom, pažítkou a soľou. Konce čriev uzavriete špajdľami. Potom ich hodinku povaríte na miernom plameni, potriete masťou a pečiete pri 160 °C do zlatista...
Pochutil som si aj ja a teším sa na tie ďalšie. O pár dní idem do Prešova, kde žije môj starý známy gastronóm Jožko Chomanič. Ten mi kedysi sľúbil pripraviť rómsku góju „de luxe“. Nuž uvidíme. Potom vám napíšem...
Diskusia k článku