Foto: Pravda - Ivan Majerský
Trochu ma to zaskočilo. A má to byť slané a či sladké? To už je vaša vec, nech je to len chutné a nech nie je s tým veľká papračka...
Nuž, dalo mi to zabrať. Ubral som sa „sladkým“ chodníkom. Napred som listoval v Terézii Vansovej, v časti „cukrovinky“. Vylúčil som pečivo s omrvinkami, čokoládové hviezdy, mandľové hubičky, snehové pyšteky, lieskovcové guľky, švédske pečivo, londýnske pruhy, marcipánové zemiačky, cukrové hríbiky, čertove pilulky.
Ako–tak sa mi pozdával recept na prípravu krakovskej salámy. Mleté mandle, práškový cukor, rum, šípkový lekvár... Áno, tie šípky ma vzrušovali. Pred pár dňami ma totiž navštívila spolužiačka z detstva. Silvia je už na dôchodku, žije v Modre a túla sa po modranskom chotári. Teraz na jeseň a začiatkom zimy je „čas šípkový“. Deň čo deň ich nosí domov plné košíky a potom sa s nimi do hlbokej noci „papre“. Výsledkom sú jej excelentné šípkové džemy. Dobroty originálnej denominácie. Šípkový z celých šípok a de luxe bez jadierok. Paráda a medikament zároveň...
Pojedám ich „len tak“ a raz týždenne si pripravím „dobrotu“ podľa receptu Anky Horáčkovej zo Sudoměříc. Ide o „cukroví ze šípkové zavařeniny“. Lekvár premiesime s práškovým cukrom do vláčnej podoby a vyváľame centimeter hrubé placky. Tie potom nakrájame na širšie pruhy, ktoré stáčame do rôznych tvarov. Necháme ich pár hodín obschnúť a zdobíme ich bielou čokoládovou polevou...
Diskusia k článku