Foto: Varecha.sk - Sandra Támerová
Roy Littlesun,
odborník na makrobiotiku.
Kde je teda pravda? Máme azda pátrať po našich koreňoch? Boli naši priami predkovia lovci a živili sa mäsom, alebo jedli bylinky a korienky, prípadne plody rastlín, ktoré sami pestovali? Čo je vlastne prirodzené pre človeka? Patrí mlieko od kravy len teliatkam, alebo si ho máme dopriať aj my?
Odpoveď by sme asi mali hľadať najmä sami v sebe. V tom, čo jeme a čo kupujeme ako hotové produkty v obchodoch, akým spôsobom suroviny na varenie zháňame. Argument – dopriať si všetkého ale s mierou - dnes už takmer nikoho nepresvedčí. Čím ďalej tým viac ľudí si uvedomuje, že stužených tukov, éčok, stabilizátorov a rôznych prímesí, ktoré nemajú v zdravom jedle čo robiť, je v našich potravinách až príliš veľa.
Ako však nájsť správny pomer toho, čo jesť a čo nie a ako racionálne vyvážiť každodennú stravu, na to musí prísť každý sám. Všetci sme totiž jedineční, nedá sa jednou matricou určiť, čo majú jesť všetci. O tejto téme by sa dalo filozofovať predlho. My z redakcie sme na túto tému diskutovali s pánom Royom Littlesunom (78), starešinom kmeňa Hopi, celosvetovo uznávaným odborníkom na makrobiotiku, ktorý minulý týždeň zavítal na Slovensko.
Roy cestuje už niekoľko rokov po svete, a šíri posolstvo o vplyve jedla na náš organizmus. V Los Angeles pomáhal založiť jednu z najväčších makrobiotických reštaurácií na svete. Rozhovor o makrobiotickej strave vám ponúkame nie ako návod, ale skôr na zamyslenie, vždy totiž existuje možnosť voľby, a je len na nás samotných, ako sa rozhodneme.
Ste odborník na makrobiotické stravovanie. Dá sa takouto stravou zmeniť zdravotný stav človeka, či celý život?
Nejde len o to, že môžete zmeniť svoj život, môžete tým zmeniť aj celý svet. Stravovanie sa podľa zásad makrobiotiky môže absolútne zmeniť váš život. Emocionálne, mentálne, duchovne, spoločensky, skrátka univerzálne.
Je ťažké presviedčať ľudí, aby sa začali zdravšie stravovať a aj celkovo začali žiť zdravšie?
Foto: Shutterstock
Cícer ako strukovina je vhodnou
zložkou makrobiotickej stravy.
Ako je to so surovou stravou? Veľa sa hovorí aj píše práve o vhodnosti takejto konzumácie...
Surová strava je prírodná, ale pre človeka nie je prirodzené jesť surové potraviny. Je to prirodzené napríklad pre zvieratá. Ľudia väčšinou suroviny upravujú tepelne, čo nám je oveľa prirodzenejšie. Treba pochopiť, prečo máme jedlo tepelne upravovať. Ale nie je varenie ako varenie. Nie je to len o tom, dať jedlo na plameň a urobiť z neho niečo chutné. Práve tou tepelnou úpravou sa dosiahne to, že zo surovín vytiahneme ich pamäť, aby sa mohli začleniť do nášho organizmu. Vtedy si môžeme spomenúť a zužitkovať pamäťové stopy obsiahnuté v potrave. Tá spôsobí v našom vnútri prečistenie, jednotlivé zložky potom zabezpečujú fungovanie organizmu. Jedlo treba vidieť v širšom kontexte, uvedomíme si, že jeme na to, aby sme si uvedomili sami seba. A preto by sme sa mali spýtať sami seba, čo vlastne chceme? Chceme sa dobre cítiť, alebo dobre vyzerať? Alebo chceme byť naplnení?
Kde ste sa narodili, odkiaľ pochádzate?
Narodil som sa na ostrove Jáva v Indonézii. V roku 1948, keď som mal 14 rokov, som odišiel do Európy, nejakú dobu som žil v Holandsku, potom som emigroval do Spojených štátov. Tam som sa dostal do kontaktu s kmeňom Hopi, v ktorom ma prijali a odvtedy som na ceste sebarealizácie. Dnes je úplne bežné, že ľudia nie sú schopní sami seba identifikovať, kým vlastne sú. Delia sa podľa toho, ako sa stravujú, aké náboženstvo vyznávajú, akej sú národnosti, ale vieme, kto v skutočnosti sme? Teraz sa blížime ku koncu jedného cyklu, a keď tento moment nastane, mali by sme byť schopní dať odpoveď aj na poslednú otázku. Byť alebo nebyť? Máme na výber (smiech).
Rozprávali ste o organických a bio potravinách. Myslíte si, že produkty, ktoré pod týmto názvom kupujeme, si to označenie naozaj zaslúžia? Veď naša zem, či pôda, už musia byť znečistené tak, že v podstate žiaden produkt asi bio nie je....
Foto: Shutterstock
Ľudia si obľúbili bio produkty, dá sa však s istotou
tvrdiť, že sú naozaj bio?
Existuje niektorá zo svetových kuchýň, ktorá sa najviac približuje makrobiotickej strave, možno indická?
Ani ajurvédska kuchyňa nie je úplne pochopená, nepraktizuje sa v takej forme, akej by sa mala, ani princípy zmeny sa neuplatňujú tak, ako by mali. Ajurvéda bola príliš dlho praktizovaná tradičnou cestou. A preto jej účinky budú len ťažko pôsobiť napríklad na Aljaške. Ten istý problém nastáva pri ľuďoch, keď si myslia, že ovládajú princípy a zásady makrobiotiky a držia sa len toho, čo sa naučili z kníh, a nemôžu to plne využívať. Znovu preto opakujem: Sme stvorení v ľudskej podobe. Kdekoľvek sa nachádzame, či je to na Marse alebo na Venuši, mali by sme byť schopní sa dobre stravovať .
Výskumy vravia, že ľudia jedia počas dňa príliš veľa. Je to spôsobné aj tým, že žijeme v akomsi blahobyte?
Je to spôsobené tým, že ľudia nie sú schopní rozlišovať, čo jedia. Ale v prvom rade si treba uvedomiť, že sme tým, čo jeme. Pri jedle trávime málo času, ide len o to rýchlo jesť, jesť, jesť, ľudia sú príliš zaneprázdnení. A to nie je zdravé. Môžete jesť to najlepšie jedlo a aj napriek domu dostať rakovinu .
Tak nám povedzte, čo je vlastne zdravé?
Zdravie znamená celok. Nemôžeme vytvoriť celok, ak stále myslíme len na jedlo. Pozrite sa na to, čo robíme s našimi životmi. Mali by sme jedlo povýšiť na niečo vyššie, preto je dôležité zmena. Napríklad princípom zrnka je, že ak zasadíte jedno, môžete z neho vypestovať 10 000 zŕn a z tých zas ďalšie milióny. Aj my sa musíme ako to semienko ujať vo vesmíre, musíme aj dávať, nielen prijímať.
Skúsme priblížiť používateľom Varechy aspoň hrubý základ makrobiotickej stravy. Čo by sme mali za deň zjesť?
V prvom rade by sme mali vedieť, ako si vyberať suroviny, ako ich pripraviť a ako ich jesť. To je základ. Ale prakticky proporčne na dennej báze je to 50 % celých zŕn, 25 % sezónnej zeleniny, ktorá bola dopestovaná v tom istom podnebnom pásme, v akom človek žije. 15 – 20 % by mali tvoriť strukoviny, šošovica alebo fazuľa mala by sa jesť 3 až 5 krát týždenne. Ostatné je už voliteľné - semienka, oriešky, sezónne ovocie . Je dôležité vedieť, ako suroviny uvariť. A tiež vedieť, ako jesť. Príklad - ak jete šalát a jete ho prvý, namiesto toho, aby ste ho jedli nakoniec, uvediete vaše telo do zmätku. Pretože stráviť surovú stravu vyžaduje dvojnásobok času, energie, a krvi. Šalát potom bude blokovať trávenie ostatných potravín, ktoré budete konzumovať. Telo bude vo veľkom chaose. Je toho veľa, ľudia sa musia naučiť, čo majú jesť. Čo na raňajky, obed, večeru, a to vyžaduje dôkladnejšie štúdium makrobiotiky. Žiadna z iných diét toto nerozoberá. Čo je dobré, organické, stačí aby to bolo bio a ideme to zjesť.
Ešte nám prezraďte, ako sa stravujete na cestách. Dá sa aj mimo krajiny, kde žijete, stravovať správne podľa zásad makrobiotiky?
Sú odlišné stupne makrobiotiky, ak ste dostatočne vďaka nej zdravý, nebudete mať problém na nejaký čas zmeniť spôsob stravovania. Určite jem bio suroviny. A čo jem na Slovensku? Starajú sa tu o mňa moji kolegovia zo Slovenska, konkrétne pani Žlebeková zo Zdravíčka. Jej jedlo mi veľmi chutí. Keď už ste v cykle, veľa vecí vo vašom živote je jednoduchých.
Aké je vaše obľúbené jedlo, ak sa to teda dá v makrobiotike povedať (smiech) ?
Celé zrná a veľmi kvalitné ochucovadlá. Občas ma ľudia pozvú do dobrých reštaurácii. Všetko je tam veľmi chutné, lahodné, ale keďže je to intenzívne lahodné, po troch sústach už nedokážem rozlíšiť čo je čo. Treba zachovať rôzne intenzity chutí, niečo fádnejšie, niečo intenzívnejšie. To, čo vám dodá zadosťučinenie, je kontrast. Aj to je umenie, dať si trochu z toho, trochu z tamtoho, a uvedomovať si chuť, textúru a štruktúru jedla. Nedá sa povedať, že mám obľúbené jedlo, mám rád všetko. Závisí od toho, aká je sezóna, čo je práve čerstvé, raz mi chutí viac jedno, potom zas druhé. Je to umenie, ani dobrý umelec nemaľuje dvakrát ten istý obraz.
dajte recept čo sa tam varilo
Clovek je castou prirody, teda podla toho by sa mal kazdy jednotlivec snazit zit tak, aby nenarusil normalny beh zivota. Mali by sme sa stravovat co najviac prirodnym - obycajnym zposobom.