Bude dosť vlahy, potlačí sa aj presila živočíšnych škodcov. V Šarkaperkoch, v Starých horách i na Novinách veselo cvakajú vinohradnícke nožnice. V snehu sa po vinici dobre pohybuje. Len sa treba dobre obuť a v termoske musí byť horúce varené víno. Aj niečo na zahryznutie. Do večera tam nevydržíte a do neskorého poobedia musíte vydržať. Obed bude tak o druhej, o tretej. Nie hocijaký. Bohatý na nutrície, chutný, voňavý, sýty.
Taký bol u nás aj minulú sobotu. Strihačom som pripravil pečené bravčové rebierka. Bolo ich cez dve kilá a bolo na nich hodne mäsa. Pooplachoval som ich a nechal preschnúť. Potom som ich naukladal do modranského keramického pekáča – kutchana – na vrstvu kvasenej kapusty. Tá bola obohatená dvoma hrsťami „strieborných" cibuliek. Tak to robím už roky...
Rebierka som osolil, okorenil, omastil, posypal rascou a ošetril bobkovým listom. Kapustu som podlial horúcou vodou, kutchan prikryl deklom a vložil do rúry. Po hodinke pečenia som rebierka odkryl, rozložil na ne pár plátkov anglickej slaniny a zvýšil som „plameň". Tak o dvadsať stupňov a na dvadsať minút. Keď vyzerali ako z obrázka, vytiahol som ich z rúry.
Kuchyňa rozvoniavala a strihači slintali. Rebierka som podával s pečenými neošúpanými zemiakmi, nakrájanými na štvrtky. Všetkým chutilo. Malo to len jednu chybu. Bolo toho akosi málo. Prepočítal som sa. Nabudúce bude musieť byť toho o čosi viac. Strihači, frflajúc na gazdu, sa museli dosýtiť zemiakmi a kapustou.
Nakoniec sa všetko akosi „urovnalo". Akoby aj nie. Parádneho pitia bolo nadostač. Nalieval som panenský Rizling rýnsky 2018 z novej viničky vo Firígloch. U Malíka dosiaľ táto fajta nebola v ponuke. Časy a zvyklosti sa však menia. Všetci zrejeme a meníme i svoje záľuby aj chute...
Ten váš keramický modranský Kutchan si príležitostne aspoň obhliadnem v obchode -)