Foto: Pravda
Fedor Malík
Ponuka na trhu bola slušná. Čerešne, jahody, mladá cibuľa, mladé zemiačky. Také akurát. Ani veľké, ani malé. Boli zo Žitného ostrova. Povyberal som tie najkrajšie a už som „varil" i obed.
V neďalekom hypermarkete som sa zastavil pri pulte s mrazeným tovarom. Hrabal som sa medzi rybami a chcel som nejakú našu. Žiaľ ani kapor, ani pstruh mi nevyhovovali. Rozhodol som sa totiž ukuchtiť „portugalské zemiaky".
Pozri recepty na Lahôdky z vodnej ríše Čosi podobné ako „francúzske", len klobásku vymením za kúsky dobrej rybičky. V košíku sa ocitla treska. I keď bola z aljašských vôd, považoval som ju za tak trochu „našu" rybu.
Prišiel som domov, očistil som a uvaril zemiačky. Vymastil som pekáč a nakrájal naň plátky krumplí. Na ne som poukladal kúsky rozmrazenej tresky a kolieska vajca uvareného na tvrdo. Trochu korenia, soli, nasekanej petržlenovej vňate. A znovu vrstvu zemiakov, vrstvu ryby s vajcom.
Vrch pekáča bol opäť mozaikou nakrájaných zemiakov. Tie som napokon zalial rozšľahaným vajcom so smotanou a nechal som ich vo vyhriatej rúre zapiecť. Po necelej hodinke kuchyňa rozvoniavala portugalskými zemiakmi.
Podával sa k nim paradajkový šalát s cibuľou. Bola to zmena... a zmena poteší, napísal kedysi René Char.
Diskusia k článku