Foto: Pravda - Ivan Majerský
Alebo sa mi môže stať i to, čo sa mi udialo pred rokmi. Kúpil som vtedy poľského gunára a to bol „maratónec“. Jednoducho sa nedal upiecť. Musel som ho vyhodiť mačkám...
Kačica je menšia, chrumkavejšia a lahodnejšia. Nemá síce tak chutnú pečienku ako tá husacia, no chutí mi lepšie. Tak teda zostaneme pri nej... Najlepšiu kačku v živote som mal na tanieri v čínskom stánku mestskej tržnice v západokanadskom Richmonde. Jednoducho fantázia. Vtáka treba najprv zbaviť prebytočného tuku a „prefúkať“ ho prúdom vzduchu. Je potrebné tak oddeliť kožu od mäsa. Potom sa potrie zmesou medu, sójovej omáčky a ryžového vína. Polotovar je pripravený, cez noc je však potrebné ho dosušiť na vzduchu.
Až potom sa kačica pečie zavesená v peci. Kožička musí byť lesklá a chrumkavá. Podáva sa porciovaná úderom druhého taniera s tenkou pšeničnou palacinkou „chun ting“...
Pečená kačica bola aj pochúťkou našich predkov. Magdaléna Dobromila Rettigová nám ponúka recept na „fašírovanou kachnu“. Neodporúčam, je to príliš zložitá technológia. Aj naša Terézia Vansová sa „nepochlapila“. Vo svojej Novej kuchárskej knihe (4. vydanie, 1937) ponúka pečenú kačku s plnkou. Tú si pripravíte z vareného a mletého „zúzika“, pečene, praženej cibuľky, strúhanky a korenín. Oba recepty majú čosi spoločné. Pripravujú sa v hlinenom pekáči - kutchane, ktorý dnes už ani nezoženiete...
Rada na záver. Upečte si kačicu podľa svojho gusta a podávajte ju s lokšami a dusenou kapustou. Najlepšie červenou, k tej „pasujú“ ružové a červené vínne moky. Skúste však aj dusenú bielu kapustu. Tá je podľa našich južných susedov vhodnejšia. Vraj preto, že väčšina kačíc, ktoré máte na tanieri mala biele perie...
Diskusia k článku