Advent je čas magický. Zamýšľame sa nad sebou, urovnávame spory a postíme sa. Žiadne pečené bôčiky, paprikové laloky, tučné tlačenky. Až do Vianoc si to žiada veľa pokory...
Neznamená to však, že v kuchyni sa nezvŕtame. Kuchtíme, varíme a pečieme predvianočné dobroty. Slané i sladké. Pripravia sa a budú chrumkavé ešte zopár týždňov. Napríklad také medovníky. Pečú sa u nás od 14. storočia a cechy pernikárov prekvitali i v Hornom Uhorsku. Napríklad i v Modre. Čosi z tej tradície nám tu ešte zostalo.
Spomínam si na slečnu, bola slečnou až do smrti, učiteľku Elenu Šimkovú. Perníky z jej rúk nemali široko-ďaleko obdobu. Piekla ich z medu, múky, klinčekov, zo škorice a z citrónovej kôry. Cesto deň odstálo, potom sa rozvaľkalo a vytláčali sa z neho srdiečka, hríbiky i hviezdičky. Vrch, a teraz to príde, bol zdobený zoschnutými bobuľami „líščej“ Izabely. Bola to chuť starej Modry, našich starých otcov a materí...
Aj já děkuji za rozšíření obzorů!
Milý článek, plný lásky, vůní, chutí a staré moudrosti. Děkuji pán Malík!