Sú tu takmer „oddávna". Orechy vlašské, lieskové, orechy „mandľové". Ak to pôjde takto ďalej, tak o pár sto rokov budú v našich viniciach dozrievať i pistácie, orechy makadámiové aj kešu indické. Možno. Radšej však nie. Naše kraje by boli obrátené naruby...
Stačí, že sme sa dožili tohto roku. Mimoriadne horúceho a abnormálne šprintérskeho. Hrozno sa začalo oberať už na prelome júla – augusta a prvé mladé víno bolo na „iskru" už v polovici deviateho mesiaca. Neskutočné, nenormálne. Naše záhrady i sady boli obťažkané obrovským množstvom plodov, ktoré nemal kto zbierať. Jablká, hrušky, ringloty i slivky hnili v priekopách.
S našimi orechmi a orieškami to však nebolo tak. Vlašské i lieskové boli vyzbierané do posledného jedinca. Nuž a mandle sme si pred cudzími tiež ustrážili. Poctivo sme ich zbierali, lúpali, triedili a dosúšali. Nazbierali sme ich tri plné debničky. Vnuci ich rozbíjali žabicou na „kant" a šrotovali jedna radosť. Nedbali upozornenia svojho deda chemika, že mandle obsahujú nadmieru benzénových zlúčenín... Amygdalus communis L. má úžasne chutiace jadrá. Sú sladké, jemne horkasté, étericko lákavé.
Taký mandľový puding je na nezaplatenie. Podľa návodu uvaríte puding z vrecúška a za stáleho miešania pridáte dve hrste hrubej mandľovej múky. Necháte to vychladnúť a podávate so šľahačkou a s vlastnoručne pripraveným malinovým sirupom. Cukrovka – necukrovka, diéta – nediéta, bude to úžasná pohoda...
Diskusia k článku