Foto: Pravda
Fedor Malík
Rozhodol som sa, že jedno teplé jedlo denne si pripravím sám. Zašiel som do potravín u Stockmana a kúpil si vrecko makarónov. Nuž makarónov... všetky fínske ,,rúrkové" cestoviny, hrubé, tenké, rovné, poskrúcané, sa nazývajú „makaroni".Pozri recepty na Rýchle pochúťky Toto boli skôr naše kolienka. Boli lacné, takže na ostatnom som už nešetril. Makaróny som uvaril v slanej vode, precedil ich, pokvapkal olivovým olejom a na malom plameni som do nich zapravil dve rozšľahané vajcia.
O minútku bolo hotovo. „Makaroni munilla", alebo ak chcete po našom, makaróny s vajcom. Ešte som ich jemne posolil, pokvapkal kečupom a hojne posypal jemne posekaným kôprom. Ten je vo Fínsku nesmierne populárny.
Jedlo „lenivej gazdinky" na cestách sa vydarilo. „Zmastil" som dve porcie. Žalúdok sa vzdúval a žiadal si čosi kvapalné. Len tak v šľapkách a šortkách som zbehol do záhradnej reštaurácie „Storyville" v neďalekom parku.
Objednal som si dve deci ružového od dôveryhodného kalifornského výrobcu. Gallovo ružové bol však unavený a nechutný polosladký mok. Nasilu som ho dopil a zaplatil. Dvanásť eur za tie tri glgy ružovej žbrndy. Celú noc sa mi o tom snívalo...
Diskusia k článku