Fedor Malík:
Losie cestoviny

Fedor Malík, 7. septembra 2010     2 minúty čítania

Mám rád delikatesy...


Foto: Pravda

Fedor Malík


A hneď mám naporúdzi aj konkrétny príklad. Sušená šunka. Alebo ak chcete prosciuto, pršút, Schwarzwälder Schinken. Tá z Čierneho lesa je mierne priúdená a je o polovicu lacnejšia. Nie je na zahodenie.

Originálna talianska či chorvátska je však o triedu lepšia. Nuž a musí byť bravčová. Tie slovinské pršúty z jeleňa, srnca, jazveca a medveďa ma v minulosti nikdy nepresvedčili. Človek však stále skúša, stále hľadá čosi iné. Pozri recepty na Dobroty pre milovníkov mäsa Nedávno som si v mestskej tržnici v Helsinkách kúpil sušenú šunku z losieho stehna. V domácej chladničke bola uložená na dobre viditeľnom mieste. Ktosi do nej i „zarypol" a okoštoval som ju aj ja. Nič moc. Bolo ju treba „schosnovať" inak.

Pokrájal som ju na drobné kocky a rozhodol som sa zapiecť ju do cestoviny. Uvaril som široké rezance, nakrájal ich na menšie kúsky a zapravil som do nich losie kocky. Nuž a aby to dobre vyzeralo i chutilo, do kastróla som pridal predvarené baby mrkvičky, za hrsť mladého hrášku a na masle opražené rezy z čerstvých dubákov.

Zmes som dobre premiešal, pridal dve vajcia, trochu mlieka, masla, soli a čierneho korenia. Vo vymastenom pekáči som cestoviny v horúcej rúre prepiekol dozlatista. Naporcioval som ich a na tanieri posypal parmezánom.

Podával som ich s chrumkavými kvašákmi, ktoré si každý sám vyťahoval z päťlitrového skleneného pohára. Všetkým chutilo. Možno i preto, že nik nevedel, o aké mäso v cestovinách ide...




Diskusia k článku






 



TOPlist