Foto: Pravda - Ivan Majerský
Míňal som borovicové lesy na Záhorí, kúsok po diaľnici a v Kútoch som odbočil na Lanžhot a Břeclav. Načerpal som lacnejší benzín a do Hustopeče to bolo už len pár kilometrov. Slnko bolo na modrej oblohe a renovované sady mandlí a marhuli kvitli do krásy.
A už som odbočil doľava a cez kopček. Krajina ešte skrásnela. Majestátna Pálava sa zrkadlila na hladine novomlynských rybníkov. Značné plochy viníc už boli poviazané a ošetrené. Ešte kúsok do kopca a už sedím na terase Pleskotovho zázraku. Vzorky nalieva prof. Jožka Balík, môj bývalý žiak a dnes profesor vína na lednickej fakulte.
Všetko ročník 2023, dvadsaťšesť vzoriek kvapalnej nádhery. Expresívne ryňáky, tajomné šeďáky (vzorke Pingris som dal 89 bodov!), pyrazínovo-medové sauvignony, kráľovské tramíny. Trojhodinová degustácia. Už mi opadol jazyk a zaškŕkalo v žalúdku…
Čakal nás neskorý obed. Voňavý a chutný katering z WWH Amande. Tatarák s bazalkou som vynechal, marinovaná cvikla s kozím syrom a pečenými mandľami bola však prechutná. Mäso také aj onaké. Kačacie konfitované stehno, červená kapusta dusená s „wineládou“ (džem z modrého hrozna) a opečené zemiakové noky. Nádhera.
A potom židlochovické morčacie prsia plnené sušenými paradajkami a mandľami. Vegetarián Jiří si naložil zeleninový šalát s olivami, pálavským slaným syrom a lieskovými orechmi. Bolo si treba vydýchnuť, dať si hlt-dva tej najlepšej Pálavy. Musela sa načínať aj druhá fľaša.
Mala štrnásť alkoholu a dvadsaťpäť cukru. Nadpozemské kvapky nektáru. Kombinoval som ich s kockami mandľového rezu s maslovo-pomarančovou plnkou. Cukrovka - necukrovka, raz za mesiac by si to človek hádam mohol dopriať… Slnko zapadalo za Pálavu a vinice sa kúpali už v palete tmavých odtieňov. Na človeka dopadla akási xanaxová nálada...
Diskusia k článku