Foto: Pravda - Ivan Majerský
Navyše, nie som kuchár či cukrár profesionál. Ťažkosti sa teda dali čakať. Bolo sa treba vynájsť, bolo sa treba doučiť. Akože inak, zašiel som do mojej príručnej knižnice, ktorá má dva regále vyhradené pre gastronómiu. Osvedčené zdroje sklamali, dokonca ani Terezia Vansová sa odpaľovanému cestu nevenovala.
Ba ani kráľovná socialistickej kuchyne „Vaříme zdravě, chutně, hospodárně“ vo svojom 12. prepracovanom vydaní z roku 1974 bola nemá. Znervóznel som. Nebudem predsa obiehať kuchárov v modranských reštauráciách. Takmer zo zúfalstva som siahol k vyše tisícstranovej gastrobiblii Konráda Kendíka (2003). A prišlo vykúpenie.
Samostatná kapitola „Pálené – odpaľované cestá“ na stranách 959 – 963… Napred príprava polotovarov vo forme troch pálených ciest. Je to prosté. Do vody pridáte soľ a maslo. Keď voda zovrie, pridáte hladkú múku a miešate tak dlho, pokiaľ sa cesto nelepí na varechu. Keď ono postupne chladne, s mierou pridávate vaječné žĺtky. A miešate, miešate.
Nuž a napokon do cesta zapravíte ešte tuhý sneh vyšľahaný z bielkov. Cesto premiestnite do vrecúška s ozdobnou hviezdičkovou rúrkou a na horúci vymastený plech striekate rôzne tvary venčekov, banánikov, veterníkov… Pečivo potriete ešte vajcom a pečiete štvrť hodiny do zlatista.
Rúru počas pečenia neotvárajte, pečivo sa totiž môže „podlomiť v kolenách“. Ak už vychladne, pozdĺžne ho prerežte a plňte krémom podľa vašej chuti. Vanilkovým, čokoládovým, kávovým, orieškovým, pomarančovým či citrónovým.
Na „zahodenie“ nie sú však ani veterníky so zmrzlinou, či varené knedle z páleného cesta plnené tvarohom a slivkami, či marhuľami. S marhuľami to však bude tohto roku o čosi zložitejšie. Tie „bláznivé“ skôr kvitnúce jedince nám na južnom Slovensku kvitli už koncom februára! Božie sily si s nami pohrávajú. Asi nie sme poslušní...
Diskusia k článku