Presvedčil som sa o tom pred pár dňami v metropole Šariša – Prešove. Aj tam Ježiško nezvykle šantil...
V Čiernom orlovi sme sa dva dni po Mikulášovi lúčili s kolotočom tohtoročných ochutnávok vín. Išlo o novú akciu s názvom Vinum Vinorum Slovaciae. Hodnotilo sa neúprosne a zvíťazili tie najlepšie moky z Krtíša, Trnavy i Radošiny. V podvečer bolo hotovo. Vínom ubolené telá sa rozbehli do centra Prešova.
Mesto bublalo deťmi i dospelými, vzduchom sa prelínali lákavé vône. Stánok vedľa stánku a ľudia poslušne stojaci v rade. Dobroty slané i sladké, pitie horúce i studené, alkoholické i nealkoholické. Domáca zabíjačka, pečené cigánske, írske steaky, kapustové holúbky, bryndzové i mäsové pirohy, skvelá domáca mačanka s hubami, šarišská šoudra, paprikové klobásy. Hodne masti, hodne cibule. Len mať dobré žalúdky.
Nuž a po slanom i sladké, presladké. Košický med, kokosové šuhajdy, francúzske palacinky, poľské gofry, makové bobaľky, tvrdý „krumplicukor“, medovníky, zázvorové pečivo, plnené (!) prešovské trdelníky. Hutné dobroty bolo treba zapiť.
Ponuka medovín, varených vín i grogov bola obrovská. Dal som prednosť nealkoholickému horúcemu „glögu“, tradičnému nápoju starých Vikingov. Pil som ho malými dúškami a nasával atmosféru predvianočných dní...
Pokoj ludom dobrej vôle !