Ešte na jeseň som skultivoval chudobnú modranskú pôdu a na jar som vysadil dve stovky nových priesad. Čosi maďarské, čosi slovinské. Ukáže sa, ktoré sú schopnejšie, šťavnatejšie, voňavejšie...
Jahody už koncom apríla bohato zakvitli a nasadili plody. Veľa plodov. Poctivo som ich zalieval aj okopával. Je koniec mája a úroda je bohatá. Nasýtia sa vnuci a aj ich dedo sa môže vyšantiť v kuchyni. Teplom ani mrazom ich konzervovať nebudem. Treba ich „schosnovať" v naturálnom stave.
„Jahodová" gastronómia je však zradná a fantázia pri sporáku vám často nepostačuje. Treba ísť na to uvážene a skú- sene. Áno, praxou odskúšané recepty, to bola moja jahodová „cesta". Jahodovú tortu Terézie Vansovej som odmietol a jej „šmokvovicový" krém mi nebol rovnako po srsti. Schwarzwaldské Erdbeerknödel sa mi zdali nepríťažlivé a nakoniec aj búrske pečivové Koeksister s jahodami boli na prípravu zložité. Bolo potrebné pristúpiť k čomusi prostému, chutnému a rýchlemu. Oberieš jahody, opláchneš ich a o pár minút máš dobrotu na stole.
Pripravíme si teda jogurtovú penu s jahodami. Pol kila jahôd rozmixujeme s pomarančovou šťavou (dve lyžice), cukrom (dve lyžice) a 300 ml bieleho jogurtu. Potom rozpustíme šesť plátkov bielej želatíny vo vode a primie- šame ju do jahodového krému. Ten postavíme do chladničky a necháme ho želírovať. Penu ozdobíme šľahačkou, kúskami jahôd a lístkami mäty.
My, ktorí sme sa skôr narodili, si k pene nalejeme pohár vychladeného ružového...
Diskusia k článku