Foto: Pravda - Ivan Majerský
Nuž a to je tak trochu problém. Nie som majster v tomto odbore. Pomohla mi však zožltnutá kuchárska kniha slávnej orešanskej rodáčky Štefánie Spevákovej. Poďme na to. Na veľkú dosku nasypeme pol kila múky, 30 dekov masla, 6 dekov cukru, štipku soli, tri žĺtky, prášok do pečiva a primeranú dávku sladkej smotany.
A mieste, mieste, mieste. Cesto vyvaľkajte a potrite rozpusteným maslom. Potom ho zložte a opäť vyvaľkajte. Opakujte to dva-tri razy. Potom ho rozdeľte na dve časti, polovicu dajte na vymastený plech. Na cesto naložte ovocnú plnku. Akú? Nuž jablčnú.
S tou bol tiež trocha problém. Jablká na trhu a v obchodoch o dobrú štvrtinu zdraželi a mladé jablone v záhrade ešte nerodia. Sadol som do auta a nasmeroval som do Inglov. To je názov modranského honu, kde nám rastie odroda Chardonnay. V strede vinice je malá kamenica a na nej sa trápi stará, prastará jabloň. Má veľké biele a tvrdé plody, na ktorých si môžete aj zuby vylomiť. Pozbieral som opadané jablká a „pre oči“ natrhal pár kusov aj zo stromu.
Doma som plody ošetril, olúpal a nakrájal na drobno a mierne povaril v škoricovej sladkej vode. Keď vychladli, naložil som ich na plech. Stále to však nebolo ono. V záhrade som pozbieral pár už zrelých vinohradníckych, neštepených broskýň. Tie som umyl, pokrájal a pridal do jablkovej masy. Hneď to bolo iné, hneď to zavoňalo. A ešte trochu cukru, za hrsť sušených hrozienok a posekaných mandlí. Tie boli tiež z vlastnej úrody.
Druhou polovicou cesta som koláč prikryl, popichal, maslom pomastil a akurátne upiekol. Po nedeľných teľacích šnicľoch to bol dezert ako hrom. Mladí popíjali odkalený a vychladený mušt z odrody soviňón, nuž a my starí sme pochlipkávali už skoro rampáš z Peseckej leánky, ktorej sa darí v hone Firígle...
Diskusia k článku