Ráno bolo čarovné. Modrá obloha, čerstvý vzduch a slušné raňajky v reštaurácii Strand. Prispôsobil som sa ponuke. Na veľký tanier som si naložil praženicu a k nej čosi nezvyčajné. Bielu fazuľu. Mäkkú a varenú v rajčinovom bylinkovom pretlaku. A k tomu prepečený tmavý sendvič. Bolo to chutné.
Pred hotelom nás už čakal taxík. Nasadli sme a udivene krútili hlavami. Akoby aj nie, na Malte sa jazdí vľavo. A volant máte vpravo. O pol hodiny sme zastavili pri malom pieskovcovom dome v dedinke Paola. Vstúpili sme do Hal Safl ieni Hypogeum – múzea. Boli sme nadšení. Prechádzali sme priestormi v podzemí, kde ľudia žili už tritisíc rokov pred Kristom. Na vzduch sme vyšli až po dobrej hodine.
Akosi sme vyhladli. V úzkej uličke rozvoniavala pekáreň. Neodolali sme a vstúpili. Katka Maltu pozná a tak zavelila: „Dáme si pastizzi". Vyzeralo to ako firemná značka Renaultu. Bolo to však krehké a voňalo skvele. O chuti ani nehovoriac. Pastizzi z lístkového cesta bolo horúce a chrumkavé. Navyše ste si mohli vybrať. Pastizzi s ricottou, ančovičkami, s hrachovou pastou. Hrachové pastizzi bolo najlepšie... Už to vyzeralo na strukovinové menu. A ono to tak aj vyšlo.
Onedlho nám už otvárali dvere v mestečku Marsa. Vinársky podnik Marsovin založili už roku 1919. Dnes patrí na Malte k tomu najlepšiemu. S priateľom Philipom Tonnom sme sa po roku opäť stretli. Philip nesklamal. Prekoštovali sme ich špičkové vína. Bublinkový Chasssar de Malte 2016 nemal chyby – chybičky. Tiché Chardonnay Antonin of Gozo D. O. K.2017 malo mediteránsky ovocný štich a decentnú dochuť. Vrcholom koštovky boli dve červené. Cheval Franc 2016 (nie Cheval blanc!) a autochtónna Gelewza 1919 (ročník 2017) boli úžasné a elitné moky.
Skvelé vína sa sobášili s dobrými maltskými syrmi a ďalšími špecialitami. A k tomu chlebík, olivy a maltské bio – vega – nátierky. Prvá bola vylízaná miska s nátierkou z červenej pečenej fazule. Cesnak v nej „neprerážal" a bazalky tam bolo akurát. Takú si urobím aj doma.
Diskusia k článku