Neznamená to však, že sem–tam na nejakú tú spriaznenú dušu nenatrafím. Stretnem človeka s rovnakou krvnou skupinou. Nie je to priateľstvo na celý život. Napokon nám z neho už veľa nezostáva...
Rád chodím po trhoch, ľudových slávnostiach, navštevujem jarmoky aj vinobrania. Milujem tú atmosféru a stretávam veľa nových tvárí. Už roky sa rád zastavím pri stánku ľudového rezbára Pavla Ferdinandyho, zručného Gemerčana, pevne spätého s prírodou.
Paľko už takmer dve desiatky liet chodí po lesoch, zbiera samorasty a spracováva ich do podoby pastierskych palíc. Jeho zlaté ruky vyrábajú osekance, kuľagy, hrhy, fokoše, kyjaky i ozembuchy. Pavel je i znalec gemerskej kuchyne. Zbiera mi tamojšie recepty a ja potom skúšam variť, piecť aj koštovať ako tie tetušky z Rakovnice, Ochtinej, Kokavy či Rejdovej. Všetko je to prekvapivo dobré a chutné.
Dnes mám chuť na sladké. Upečiem si klenovský „križiak". Potrebujeme pol kila polohrubej múky, jeden tuk, štyri žĺtky, 100 g mletého cukru a jeden prášok do pečiva. Vypracujeme cesto a dve tretiny z neho rozvaľkáme na plech. Potrieme ho malinovým lekvárom a naň rozotrieme plnku. Tú urobíme z vyšľahaného snehu (4 bielky plus 200 g mletého cukru) a 100 g pomletých orechov. Pavel dáva vlašské, ja sa prikloním k lieskovým... Z tretiny cesta urobíme tenšie „šúľky" a nimi prekrižujeme cesto. Pečieme ho do zlatova.
Neviem, ako Pavel, ale ja si ku koláču nalejem bouvierovho rampáša. Všetko nám to tohto roku akosi skôr dozrelo...
Diskusia k článku