Ohodnotili sme 320 vín z 25 krajín sveta a už nás čaká slávnostná večera. Tá musí byť pri takýchto podujatiach vždy veľkolepá. Nebolo to inak ani tentoraz. Dámy v róbach a páni v tmavých oblekoch.
Sadli sme do luxusného autobusu a cielili na juh Lombardie. Cesty boli plné a úzke. Pred Tallariniho moderným zámkom Il Fontanile v mestečku Gandosso sme vystupovali dve hodiny pred polnocou. Pompézna Tallariniho vínna pivnica vrela vravou dvoch stoviek pozvaných hostí. Otvárali sa biele i ružové sekty, nalievali sa staré ročníky bieleho i červeného vína. Welcome buffet bol prebohatý. Misy pršútu, hrubej lombardskej salámy, vyprážaná mozarella, bergamské syry...
Po hodine nás pozvali o poschodie vyššie. Nádherne prestreté okrúhle stoly, strieborné príbory, krištáľové lustre, slávnostné reči a štyri chody talianskej kuchyne. Rizoto s vločkami strúhanej ricotty bolo horúce a voňavé. Čašník k nemu priniesol Valcalepio Bianco DOC 2016 a urobil dobre. Priateľstvo jedla a vína bolo ideálne.
Obsluha bola rozvážna. Naťahovala čas. O pol hodiny boli na stole ravioly plnené mletou hovädzou sviečkovicou, ktoré boli podávané s karamelizovanými gaštanmi. Pred polnocou sa ponúkal kráľovský chod. Glazované teľacie plátky v chlebovej kruste, omáčka San Giovannino z červeného vína rosso riserva a opečené zemiaky. Opečené boli na taliansky spôsob. Doma by som ich opekal trochu inak. Inak by aj chutili.
Teľacie si žiadalo červený mok. Someliera som požiadal o čosi lepšie, o čosi výnimočnejšie. Priniesol Tallariniho. Lepšie napísané, išlo o Tallarini gaetano Valcalepio Rosso Riserva 2009. Najlepšie víno môjho trojdňového talianskeho pobytu. Hutné, tmavé, dlhé, perzistentné, decentne barikované, alkoholické. Také dobré a také univerzálne, že sa „hodilo” i k záverenčnej talianskej káve. Tú som však len ovoňal. Piť silnú kávu dve hodiny po polnoci, to by bolo predsa len „silné kafé”...
Diskusia k článku