Slovensko uverilo, že vyrába dobré víno, až keď prišli opakovane dobré výsledky z medzinárodných súťaží. Potvrdili jarné degustácie dobrú medzinárodnú úroveň slovenských vín?
Skôr by som povedala, že slovenská odborná i spotrebiteľská verejnosť pomaly začína pripúšťať, že kvalita našich vín je porovnateľná so svetom. Bolo by predčasné a arogantné začať si príliš veriť. Sme len na začiatku cesty hľadania a budovania našej vinárskej identity v podmienkach rastúcej konkurencie. Na druhej strane, úspechy Slovenska na medzinárodných súťažiach, prezentáciách, ale aj obchodné úspechy, lebo sa čoraz viac začína exportovať, sú potvrdením, že naše vinárstvo sa uberá správnym smerom.
Nielen vinárom, všetkým fanúšikom vína dvíha sebavedomie, že sme opäť uspeli na Vinalies Internationales v Paríži, Bacchuse v Madride či na súťažiach v Tokiu, Cannes alebo Štrasburgu. Čím sú silné práve tieto súťaže?
Najmä prvé dve súťaže sa pokladajú za jedny z najdôležitejších pre slovenské vína, jednak množstvom vzoriek, ktoré tam prihlasujeme, hlavne však ich úspešnosťou. Degustátori, ktorí tu hodnotia, majú medzinárodné skúsenosti a dokážu objektívne posúdiť pekné vína bez diskriminácie alebo, naopak, bez preferencií vzhľadom na krajinu pôvodu.
Je to veľká vec, že degustátori vedia toto víno priradiť ku krajine?
Nemyslím si, že ho vedia úplne priradiť ku krajine, skôr by som vyzdvihla práve tú otvorenosť a pripravenosť oceniť originalitu a kvalitu ako takú. Slovenské vína teda v anonymnej degustácii nielenže obstoja, ale aj zaujmú a vyniknú, a to je veľká vec. Dobrou vlastnosťou každého degustátora je skromnosť, otvorenosť, vysoká odbornosť, skúsenosti, ale aj schopnosť komunikovať a stále sa učiť, poznávať nové trendy, štýly, odrody, regióny. Vinohradníctvo a vinárstvo, ostatne ako všetky odvetvia ľudskej činnosti, sa stále vyvíjajú. Od neskorého stredoveku cez obdobie silnej industrializácie sa dnes vraciame ku koreňom, k čo najprirodzenejšiemu spôsobu práce vo vinohrade aj v pivnici, ale s využitím moderných poznatkov. Čím viac rozumieme prírode, ľudsky aj vedecky ju vieme pochopiť, tým menej sa potrebujeme „istiť“ technologicky a viac sa spoľahnúť na tradície, skúsenosti. Samozrejme, s využitím vedomostí a informácií, ktoré dnes máme.
Z tohto pohľadu, aké vína reprezentujú Slovensko na zahraničných výstavách?
Už nás niektoré vína reprezentujú, s tým súhlasím. Na Vinalies v Paríži sme vlani i tento rok mali 250 vzoriek, čo je na malú krajinu obrovská delegácia. Počtom vzoriek sme boli tretia najzastúpenejšia krajina po domácom Francúzsku a ďalšej veľmoci, ako je Španielsko. Na súťaži Bacchus Madrid sme hneď po Španielsku už niekoľko rokov najzastúpenejšou krajinou. Na oboch súťažiach patríme k najúspešnejším zahraničným účastníkom. Pravidelne získavame množstvo medailí – strieborných, zlatých, veľkých zlatých, tituly víťazov kategórií, ceny poroty, a to vo všetkých kategóriách z hľadiska štýlu, farby či sladkosti. Podobne je to aj na iných veľkých súťažiach. Mimoriadne ocenenia získavajú naše sladké vína – hrozienkové, cibébové či ľadové, lebo v tejto kategórii máme naozaj výnimočný potenciál.
Slovenskí vinári posielajú svoje vzorky na mnohé medzinárodné súťaže. Ako si tam počínajú?
Vyzdvihla by som napríklad súťaž Les Concours des Grands Vins Blancs du Monde 2019 v Štrasburgu. Podobne ako Vinalies alebo Bacchus, koná sa pod patronátom OIV (Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno) a Medzinárodnej Únie enológov, je členom VINOFED (Federácie veľkých medzinárodných súťaží vína a destilátov) je však otvorenejšia pre účasť someliérov, obchodníkov s vínom, vinárskych novinárov v degustačnej jury – popri enológoch, ktorí tvoria väčšinu. Je zameraná výlučne na biele vína, ktoré u nás dominujú kvantitatívne aj kvalitatívne.
Slovensko získalo v Štrasburgu šampióna s Pinotom blanc od Richarda Tótha z Vinosadov, ktorý si Alsasania cenia, a najmä vedia dobre robiť. Čo to pre Slovensko znamená? Nezmení úspech pohľad našincov na Pinot blanc, ktorý je doma v tieni iných vín?
Dúfam, že áno. Trofej za najlepšie suché víno v kategórii Pinot blanc je mimoriadne ocenenie, najmä ak prezradíme, že alsaské vína v súťaži dominovali. Podobný úspech tu nedávno dosiahlo aj suché Silvánske zelené od Matyšáka. Silván je stará odroda, ktorá je u nás na ústupe. V Alsasku sa ju pokúsili resuscitovať aj tým, že pre ňu otvorili samostatnú súťažnú kategóriu. Je pravda, že spotrebitelia aj u nás v poslednom čase žiadajú vína zo „zabudnutých“, tradičných odrôd. Nie som si však istá, či sú ochotní zaplatiť za víno cenu, ktorá by bola zaujímavá pre pestovateľa hrozna.
Vraví sa, že ľudia sa musia prepiť k suchému vínu. Aký odkaz nám posiela šampión Pinot blanc na Slovensko ohľadom kultúry konzumácie? Nedávno na jednej veľkej verejnej ochutnávke sa míňali najmä sladké vína.
Nesúhlasím s tvrdením, že najlepšie sa predáva sladké víno. Nejde len o cukor! Výroba kvalitného vína so zvyškovým cukrom nie je jednoduchá, veľmi záleží na prírodných podmienkach vrátane ročníka, a tieto vína nie sú lacné. Ľudia, ktorí dokážu oceniť kvalitu sladkého vína – jeho komplexnosť, harmóniu, dĺžku a archivačný potenciál, si ho zvyčajne doprajú len pri výnimočných príležitostiach. Suché vína z nearomatických odrôd sa odjakživa pili k jedlu. Výborne sa s ním kombinujú a dopĺňajú, ale človek si ich rád naleje len tak pre potešenie. Suché vína sa dokážu predstaviť človeku vo svojej nahote, vo svojej prirodzenej kráse, nepotrebujú barličku primárnej aromatiky alebo zvyškového cukru. Často sú originálne svojou štruktúrou a štýlom. Jasne hovoria o svojom pôvode a o prístupe vinohradníka a vinára. Návrat k pôvodným odrodám a tradičným štýlom je predznamenaný návratom k takýmto vínam.
Kto získava vavríny pre Slovensko? Zrejme úspechy nie sú dielom len jednej vinárskej generácie?
Za posledných osem-deväť rokov, čo chodím na veľké svetové súťaže, badať skupinu vinárov, ktorá je vždy úspešná. Pritom zisk medaily nie je pre nich prvoradý cieľ, ale ak príde, je „hmatateľným“ potvrdením kvality. Z marketingového hľadiska predstavuje svedectvo o tom, že víno pozitívne oslovilo v slepej degustácii kolektív renomovaných degustátorov. Máme veľa etablovaných vinárov, ktorí dobre predávajú svoj produkt, a predsa neúnavne posielajú svoje vína na medzinárodné súťaže a prehliadky, aby potvrdili sebe aj svojim zákazníkom, že ich kvalita je konzistentná. Odvaha ísť s kožou na trh sa potom mnohonásobne zúročí. No sú aj takí vinári, ktorí tvrdia, že to nepotrebujú. Chápu súťaže ako „zbieranie trofejí“. To je veľký omyl. Konkurencia je veľká a nezávislé hodnotenie má zmysel z dlhodobého hľadiska. Jeho cena je v „pohľade zvonka“.
Prečo?
Lebo v medzinárodnej súťaži ide najmä o referenciu. K hlavnému prúdu osvedčených značiek sa celkom prirodzene pridávajú na medzinárodných súťažiach každý rok ďalší vinári. Vznikajú nové vinárstva, za ktorými často stoja mladí vinári. Tí, ktorí preberajú štafetu od svojich rodičov. S dravosťou príznačnou pre mladosť prenikajú na trh a často sú úspešní už na svojich prvých súťažiach.
Zastavme sa na chvíľu pri ružových vínach. Je ich sezóna. Máme sa čím pochváliť?
K mojim najobľúbenejším súťažiam patrí Mondial du Rosé, ktorá sa už 16 rokov koná vo filmovom Cannes, v srdci francúzskeho Provensalska, odkiaľ pochádzajú svetoznáme ružové vína. Je to jediná medzinárodná súťaž pod patronátom OIV, Medzinárodnej únie enológov a VINOFED, ktorá sa venuje výlučne ružovým vínam. Podľa Centra ružových vín vo Vidauban (Provence) je táto kategória jediná, ktorá má rastúci trend, čo sa týka spotrebiteľov aj výrobcov. Z celosvetového hľadiska vzrástla spotreba rosé za posledných 15 rokov o 30 % a predstavuje 10 % svetovej výroby aj spotreby tichých vín. Je to kategória, ktorá najlepšie zaplatí vinohradníkovi prácu, to znamená, že pomer kvalita – cena je dobrý nielen pre spotrebiteľa, ale aj pre vinohradníka. Čo sa týka tendencií v štýle, celkom jednoznačne speje k veľmi svetlým, suchým, sviežim, príjemne pitným vínam, ktoré už dávno nie sú druhotriedne. Ich výhodou je, že sa výborne hodia na všetky príležitosti, vyhovujú širšiemu spektru konzumentov a výborne sa kombinujú s jedlom. Podávajú sa rovnako na domácich večierkoch, ako aj na luxusných spoločenských podujatiach alebo v najvychýrenejších reštauráciách.
Sme súčasťou tohto prúdu?
Áno, naše vína popri francúzskych prinášajú z tejto súťaže množstvo ocenení. Ale aj z môjho subjektívneho pohľadu, keď degustujem naše ružové vína, môžem povedať, že ich kvalita ničím nezaostáva za svetovou špičkou. Sú krehké, šťavnaté, pôžitkárske… Jednoducho originálne.
Chodíme s vínom do sveta, ale stálo by za to pozvať špičkových medzinárodných degustátorov aj na Slovensko, aby sa na vlastné oči presvedčili, ako vyzerá krajina a ľudia, ktorí ho tvoria.
Nedávno ma oslovili organizátori súťaže Danube Wine Challenge s ponukou povýšiť ju na podujatie medzinárodného významu, ktoré by prilákalo degustátorské celebrity do nášho regiónu, umožnilo im spoznať slovenské vína zblízka a našim výrobcom prinieslo možnosť medzinárodného hodnotenia ich vín na domácej pôde. Súhlasila som a teším sa, že môžem zúročiť dlhoročné skúsenosti a poznatky zo špičkových svetových súťaží a pomôcť pozitívne zviditeľniť našu krajinu cez jej vína, gastronómiu a pohostinnosť.
Ako ste sa zhostili tejto výzvy?
Začiatkom júna otvoríme siedmy ročník súťaže Danube Wine Challenge, ktorá sa uskutoční v krásnom prostredí Chateau Béla. Požiadala som predstaviteľov OIV o patronát a VINOFED o členstvo. Odpovedali mi, že nás podporia. Vysielajú k nám pozorovateľa, ktorým nebude nikto iný ako Fernando Gurucharri, prezident Únie degustátorov Španielska a súťaže Bacchus Madrid, kde sú naše vína veľmi úspešné. Guruchari navštívil Slovensko už pred dvoma rokmi a potešil sa, že sa sem teraz vráti v úlohe pozorovateľa a degustátora. Okrem neho príde množstvo ďalších vinárskych osobností z radov enológov, vinárskych novinárov, hodnotiteľov. Vyzdvihla by som ešte dve osobnosti s titulom Master of Wine. Liam Steevenson MW a Elizabeth Gabay MW budú nielen hodnotiť, ale aj prednášať o nových trendoch vo víne. Liam sa zameria na predaj vína na zahraničných trhoch a Elizabeth povedie Master class venovanú slovenským ružovým vínam.
Čo je ústredným mottom súťaže?
Vraví to už samotný názov: Danube Wine Challenge je Dunajská vínna výzva. Dunaj, veľká vinárska rieka, nesie ľuďom kľúčovú správu: Víno nás spája. A prináša odkaz: Keď zafúka dobrý vietor, pohnú sa všetky lode.
Diskusia k článku