Foto: Pravda - Ivan Majerský
Bravčové mäso je v našich končinách podnes najčastejším zdrojom živočíšnych bielkovín. Tučné bravčové mäso je ťažšie stráviteľné. Menej tučné a chudé, v češtine „libové“, je však zdravšie a gastronomicky elegantnejšie.
Takmer diétna je panenka či stehno z mladšieho prasiatka. Ani o jednom z nich však dnes nebude písmo. Sú konzumenti, ktorí by dali majland za krkovičku. Mám priateľa z detstva, ktorý si pravidelne pripravuje v trojobale ošetrené bravčové rezne výlučne z krkovičky. A navyše vysmážané na domácej bravčovej masti! „Ťahá“ mu už pomaly na osemdesiatku a jeho žalúdok, pečeň aj žlčník pracujú bezchybne. Potvrdzuje sa, že výnimka je pravidlom.
Nevravím, že krkovičku milujem. Občas si ju pripravím. Nevyprážam ju, mám ju rád pečenú. Na pokrčený papier na pečenie uložím dva plátky bravčoviny, posolím ju a pokvapkám rastlinným olejom. Na plátky potom naložím hrsť mix-zeleniny (pór, kapia, cibuľa, dva strúčiky cesnaku, pár olív, pár cherry paradajok, bobkový list, 2-3 plody jalovca a vetvičku zeleného kôpru). Všetko to zakrútim do papiera na pečenie a ten „komínom“ nadol vložím na slabú hodinku do rúry. Dobrotu na plechu podlejem vodou. Takže krkovička sa dusí aj pečie. Podávam k nej zemiakové pyré. Jednoducho Malíkov dôchodcovský pokrm...
Nuž a keď sme pri tej krkovičke, predostriem vám ešte jeden recept. Na jeho naplnenie však potrebujete krkovičku údenú. Mäso opláchnite v teplej vode a potom ho v režime mierneho varu finalizujte domäkka. K ešte teplej krkovičke podávajte zemiakový knedlík s dusenou kvasenou kapustou. Alebo zmeňte prílohu. Na Liptove sa kedysi k údenému podávala korenená slivková omáčka s pečenými zemiakmi. Čím sa to zapíjalo, to vám napísať však neviem. Celý život som žil pod malebnými Malými Karpatmi...
Diskusia k článku