Blahova vinica Pri kríži pripomína vinohrady v Bordeaux. Tiež sa rozprestierajú na rovine, len na rozdiel od Slovenska sú mnohonásobne väčšie, veď zaberajú plochu okolo stotisíc hektárov. Čo je proti tomu Blahov vinohrad s rozlohou 12 hektárov. Pre Slovensko je to však výnimočná vinica. Zelenečský vinohradník tu vysadil kompletnú zbierku nových modrých muštových odrôd. Pre svoje názvy dostali priliehavú prezývku – modré slovenské rieky. Je to unikát, aký sa nikde inde nenájde.
Samozrejme, ucelenú zbierku odrôd má Ondrej Korpás z Rúbane, ktorý robil poloprevádzkové pokusy s novošľachtencami z dielne šľachtiteľky Doroty Pospíšilovej. Je tu Skaličan Lojzko Masaryk, ktorý sa stal ich neúnavným propagátorom, no len ťažko sa hľadá náprotivok k Blahovi v rozsahu a ucelenosti pestovaných noviniek.
Ostatne je jediný, ktorý vie ponúknuť nielen na priateľskú ochutnávku najlepším kamarátom, ale každému milovníkovi osem moderných slovenských červených vín. Sedem z nich tvoria oné modré rieky – Dunaj, Hron, Váh, Nitria, Rudava, Rimava, Torysa. Čerešničkou na tejto vínnej torte je Rosa.
Vinárska originalita Slovenska
Igor Blaho je akoby rytierom odrôd Doroty Pospíšilovej. V stredoveku s menom svojich vyvolených odchádzali do bojov rytieri. Blaho sa zamiloval do modrých odrôd v čase, keď ich poznal len úzky okruh vinohradníkov, padli mu do oka ako vinárovi, ktorý má rád svoju vlasť. Ako jeden z prvých pochopil, že práve cez ne sa dá demonštrovať vinárska originalita Slovenska.
V slovníku tohto muža nie je veľa vzletných slov, skôr sa treba pozrieť naňho, na jeho vinohrad a víno. V nich je ukrytý Blahov vzlet. Práve vinicou a vínom z nej začal meniť okolie Zelenča a upriamovať pozornosť na obec nielen ako rodisko herca a režiséra Jožka Bednárika či vinára Vladimíra Mrvu, ale aj dedinu s krásnym vinohradom.
Blahova ponuka vín nepozostáva samozrejme len z červených vín. Ako každý slovenský vinár musí vyhovieť našincovi, ktorý, keď príde do vinárstva, si želá ochutnať to i ono. Reagujúc na túto požiadavku, dorába aj iné červené vína. Je to jemné Rulandské modré, víno spisovateľa Františka Hečku Modrý Portugal, Zweigeltrebe, ktorý zachutil Slovákom v Rakúsku. Samozrejme aj hutný Alibernet, slnko milujúci Syrah aj málo známa verzia kabernetu v podobe odrody Cabernet Dorsa, ktorú vyšľachtili Nemci.
Inakosť, ktorej hovoríme originalita, pôvodnosť, je to, čo odlišuje Igora Blahu od hlavného prúdu vinohradníkov. Keď listujeme v Blahovej vínnej karte alebo blúdime očami po vínach vystavených na polici jeho predajne, ktorá v jeseni vonia čerstvo spracovaným hroznom, objavíme tu všelijaké unikáty. Napríklad jedenásťročné Rulandské modré ročník 2007.
Ale Blahova vinárska loď sa neplaví len pod vlajkou červených vín. Vinár jednou nohou stojí vo vinohrade, ktorý je vysadený modrými odrodami, tou druhou sa opiera o vína z horno- a dolnoorešianskeho chotára. Rizling vlašský aj rýnsky, Tramín červený podávajú správu o rozmanitosti prírodných podmienok, v akých sa rodia slovenské vína.
Kým vo vínach z vinice Pri kríži je odtlačok hojnosti černozeme ležiacej na mohutných nánosoch spraše, vína z Orešian hovoria o inej geologickej minulosti. Cítiť z nich letom rozohriatu bridlicu, kameň a hlinu, v interakcii ktorých sa rodí esprit bieleho vína.
Naše a európske zároveň
Vráťme sa ešte na chvíľu k červeným vínam. Všetky sa nám vrývajú do pamäte prostredníctvom ich protagonistov. Víno sa rodí v náručí pôdy, ale nikdy by sa nedostalo do pohára bez pričinenia človeka. Cez vína Igora Blahu bližšie spoznávame šľachtiteľskú prácu Doroty Pospíšilovej a uvedomujeme si, že slovenská vinárska hrdosť korení hlboko v histórii európskeho vína.
Skúmajúc pôvod odrôd zistíme, že Dunaj, ktorý tohto roku oslávil šesťdesiat rokov od svojho skríženia, teda zárodočného počatia, vznikol skrížením Oporta, Muškátu Bouchet a následne Svätovavrineckého. Tie vína prišli z juhozápadnej Európy na Slovensko, aby tu skrížením dali dnes najznámejšiu červenú odrodu. A keď sa pozrieme do rodokmeňa ďalších slovenských odrôd, zistíme to isté. Často ako rodičia vystupuje Castets a Abouriou noir, ktoré pochádzajú z Francúzska.
Väčšina milovníkov slovenského vína pozná Dunaj, do našej pamäte vchádza od konca deväťdesiatych rokov minulého storočia, je najviac pestovanou odrodou. Ostatné sa ešte len začínajú rozširovať. Preskúmať ich všetky na jednom mieste však možno len u Blahu. Netreba však nevyhnutne cestovať k nemu, prostredníctvom internetového obchodu, o ktorý sa pričinila dcéra Igora Blahu Marcela, sa dajú objednať a kuriér ich privezie rovno na adresu zákazníka.
Niet samozrejme nad degustáciu s vinármi, najlepšie tými, ktorí pestujú novošľachtence. Takéto degustácie robí Igor Blaho už tucet rokov. Ich priamym účastníkom je šľachtiteľka Dorota Pospíšilová. Keď v roku 2000 Igor Blaho ochutnával jej vína v šenkvickom archíve spolu s Tiborom Rumanom, vtedy preskočila iskra zaľúbenosti do nových slovenských riek. Na trhu vlastne neboli, existovali v malých dávkach, až Blaho sa postaral o ich rozšírenie.
Ktorá z odrôd je jeho najmilovanejšia? Nuž ktorý otec povie, že z ôsmich detí miluje niektoré viac? Blaho preto skôr hovorí o ich výnimočných vlastnostiach. Pri Toryse spomenie vysoký obsah resveratrolu, ktorý vychytáva v ľudskom tele voľné radikály, teda je to víno zdravia, ale pravdaže víno chutné s jemnou kabernetovou chuťou. Veď okrem iného o ňu šlo pri šľachtení tejto odrody.
Potom je tu samozrejme Rosa. Nájsť v Európe červené víno voňajúce ružami, to je naozaj zriedkavosť. Vznikla tak, že svoje sily, energiu a krásu dali Rose odrody Picpoul, Frankovka modrá a Tramín červený. Ani na Slovensku nie je Rosa bežné víno. Ale Igor Blaho ho má.
Mladé oči vína
Keď vinárovi začnú dospievať deti, najviac ho potešia rozhodnutím pokračovať v otcových stopách. Marcela Blahová študuje na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre agrárny obchod a marketing. Absolventka modranskej vinohradnícko-vinárskej školy doma zarezáva pri všetkých prácach – vo vinohrade aj v pivnici a, pravdaže, aj pri degustáciách. Vraví, že jedno je víno dorobiť a druhé predať, to vlastne rozhodlo o jej voľbe.
Mladá krv priniesla do rodinnej firmy nový pohľad nielen na obchod, ktorý
využíva sociálne siete, ale aj úsilie o diverzifikáciu výrobkov. Tam, kde
je hrozno, možno vyrobiť predsa aj prírodnú hroznovú šťavu alebo džem.
Keď prídu ľudia tohto roku na vianočný nákup vína do zelenečskej
predajne, druhá dcéra Igora Blahu Kristína im ponúkne ochutnať nielen
šťavu, ale aj lekvár z Torysy a dva džemy, ktoré konzistenciou
pripomínajú med, zato chuťou samozrejme prezrádzajú svoj hroznový pôvod.
Ide o lahôdku vyrobenú z Pinotu noir a Alibernetu.
U Igora Blahu zbiera skúsenosti aj študent vinohradníctva Štefan Demovič
v moravskej Lednici.
Píše bakalársku prácu na tému základné znaky slovenských novošľachtencov. K dispozícii má desaťročné záznamy o vývoji úrod, cukornatosti kyselín atď. Na obzore je diplomovka o fenologických látkach a farbivách v nových slovenských modrých odrodách. Blahovo vinárstvo tak slúži ako vynikajúca praktická báza pre mladé vinohradnícke a vinárske talenty.
Keď ochutnávame víno, málokedy sa zamýšľame nad tým, že s ním súvisí aj výchova nového pokolenia vinárov. Igor Blaho nerozdáva radosť len vínom, ale pomáha plniť vinársky sen aj svojim deťom a ich kamarátom, ktorí si zvolili víno ako svoj životný cieľ.
Diskusia k článku