Počiatkom leta to s našimi orechmi nevyzeralo ešte najhoršie. Na jar nezmrzli a v zelenom stave ich oberali len nadšenci, ktorí ich extrahujú v liehu. Orechových likérov a brandy–bonifikátorov bude teda dostatok. Leto pokročilo a plody orecha začali černať. Do jesene boli na stromoch iba nevzhľadné a nepoužiteľné čierne novotvary. Zostali len oči pre plač. To pravé orechové potešenie sublimovalo...
Našťastie dajaká zásoba vlaňajších orechov zostala. Prebral som ich, olúpal a uložil do mrazáka. Istota je istota. Tá prišla minulý víkend. Jeden z mojich vnukov mal narodeniny. Čímsi ho prekvapím. Siahol som v mojej knižnici na Múčniky Ľudmily Dullovej z roku 1946 a vybral autentický recept na orechové guľky.
Potrebujeme jeden bielok, 14 dekov cukru, desať dekov vlašských orechov, vanilku, kúsok horkej čokolády a tri lyžice marhuľkového (tak píše Dullová) lekváru. Z bielka vyšľaháme sneh, pridáme doň preosiaty cukor, vanilkový cukor, pomleté orechy s nastrúhanou čokoládou a napokon lekvár (alebo med). Všetko dobre zmiešame. Z hmoty potom urobíme malé guľky a obaľujeme ich v pomletých orechoch alebo v postrúhanej čokoláde. Najlepšie tak pol na pol. Hotové guľky vkladáme do farebných papierových košíčkov.
Tie mojim šiestim vnukom chutili. Za pár minút bola dezertná misa „vylízaná". Starším sa takmer neušlo. Ono „takmer" píšem zámerne. Dospelí kombinovali orechové guľky s polosuchým rampášom odrody Chardonnay z modranského honu Ingle. Bolo to úžasne zdravé a sladké hrozno. Mušt mal až dvadsaťsedem „maligánov" a už dokváša v nových maďarských barikových súdkoch. Budeže to kráľovský mok. O rok zase pripravím orechové guľky...
prečo až o rok..??
ja ich urobím tento týždeň
ako na nervy lieky
by ma prešli všetky-na žitie-vzteky..
mňamku si užijem
hádam dlhšie v radosti požijem..
:-)))))))))