Chateau Selešťany:
Hamšíkovo dvorné vinárstvo. Starý vrch opäť rodí víno

Jozef Sedlák, Pravda, 8. januára 2020     10 minút čítania

Nielen slávni herci ako napríklad Gérard Depardieu budujú vinárstva. Chránenú značku vín má aj slovenská futbalová hviezda Marek Hamšík. Málokto však vie, že dvorným dodávateľom vín pre Hamšík Winery je Chateau Selešťany, značka rovnako mladá ako futbalistova.

vinica, oblaky, Starý vrch
Jeden z najkrajších slovenských vinohradov - v závoji hmly zahalený Starý vrch Château Selešťany.
Autor:

Najlepšie vinohradnícke úbočia na Slovensku nesú označenie Starý vrch. Jeden dobre známy obrába Ondrej Korpás v Rúbani, kde sa prelína Pohronská a Dunajská pahorkatina a o mikroklímu sa stará potok Paríž. Ďalší leží na južných svahoch Krupinskej vrchoviny v chotári viesky Selešťany.

Tunajší Starý vrch je pokrytý vinohradníckymi terasami, ktoré nedávno obnovil miestny lokálpatriot Gabriel Karlin. Za dobrého počasia možno z vinohradov vidieť pohorie Mátra. Pri jesenných inverziách vidno iba jej vrcholky, pretože všetko pod nimi je zahalené do závoja hmly, ktorý sa dvíha z Ipľa meandrujúceho pod pätou Starého vrchu.

Čo vedeli už benediktíni

Vinohradnícku žilku na Starom vrchu objavili benediktínski mnísi v stredoveku. S väčšími či menšími prestávkami sa vinohradnícky kopec obrába posledných sedem až osem storočí.

Vzostupy a pády boli príznačné aj pre Karlinovu generáciu. Jej najväčším vinárskym reprezentantom bol Ján Domin, Karlinov životný priateľ, ktorý ešte v časoch JRD Nenince upozornil na mimoriadny genius loci opomínanej periférie na slovensko-maďarskej hranici.

Dominovi sa podaril v časoch socializmu husársky kúsok. Ním vedené družstvo začalo hrozno spracúvať, fľaškovať do atypických sedmičiek a predávať nielen do slovenských obchodných sietí, ale aj do interhotelov a dokonca vyvážať do Anglicka. Keď sa Domin dozvedel, že Karlin sa pustil do obnovy už spustnutých terás, úprimne ho povzbudil slovami, že urobil jedno z najlepších životných rozhodnutí.

Škoda, že Ján Domin nežije. Zomrel náhle pred dvoma rokmi, tesne predtým, ako mu vyšla kniha Hrozno a víno ekologicky, jedna z najlepších kníh o slovenskom víne a vinohradoch. Jeho priateľ by mu mal čo dnes ukázať. Starý vrch opäť rodí víno a vonia aj marhuľami, slivkami, hruškami. A keby len to – vinici dvoria už na väčšine slovenského juhu zabudnuté dule a oskoruše.

Gabriel Karlin nie je mladík, ale muž, ktorého plecia ťaží skúsenosť siedmich desaťročí života. Čím sme starší, tým viac sa vraciame do čias svojej mladosti a detstva. Karlin vyrástol v Opatovskej Novej Vsi, na slovensko-maďarskom pomedzí. Tí, čo sa vyznajú trochu v slovenskom vinohradníctve, si spomenú, že tam bola vinohradnícka šľachtiteľská stanica, predĺžená ruka veľkokrtíšskej výskumnej stanice. S oboma miestami sa spája vyšľachtenie jednej z najnovších slovenských odrôd Noria, ktorá je krížencom Rizlingu rýnskeho a Semillonu. Pravdaže, je v Karlinovom vinohrade, práve tak ako Devín s Dunajom.

Starý vrch je naozaj návratom do detstva. V skutočnosti sa doň nik z nás fyzicky nevráti, ale Karlin urobil to najlepšie, čo mohol, začal rekonštrukciou Starého vrchu krajine vracať jej pôvodný ráz, farebnosť, vône a chuť.

Preto vo vinohrade na Starom vrchu nájdeme Tramín červený a Rulandské šedé. Podobne ako v Korpásovom vinohrade aj tu sa v rokoch s priaznivou jeseňou tvorí na bobuliach oboch odrôd ušľachtilá pleseň Botrytis cinerea Persoon. V Rúbani je dielom potoka Paríž, v Selešťanoch zasa Ipľa. Blízkosť vodných tokov dodáva viniciam vždy osobitnú mikroklímu.

Vo vinici rastú dve renesanciu prežívajúce odrody Rizling vlašský a Veltlínske zelené a spolu s nimi Irsai Olivér. Mimochodom, tohto roku získalo toto víno vo francúzskom Lyone v konkurencii sedemtisíc vín z 39 krajín zlatú medailu. Certifikát potvrdzujúci na jednej strane jedinečnú polohu Starého vrchu a na druhej poctivú a talentovanú robotu tímu vinohradníkov a vinárov na čele s domácim Norbertom Pulaiom a externistami Petrom Farbiakom a Milanom Hruškom.

Sad vo vinohrade

Málokde na Slovensku nájdeme vinohrad v sade a sad vo vinohrade. Chateau Selešťany je ukážkou, ako sa v 21. storočí možno vrátiť ku skúsenosti predkov, ktorí chápali územie, kde žili a hospodárili, ako jednoliaty, prírode blízky organický celok. Vinica aj v čase Karlinovho otca a deda, sebavedomých gazdov, mala prevahu nad pestovaním ovocia, ale to bolo viac ako vítaným chutným vitamínovým doplnkom rodinnej komory. Ovocie sa vtedy sušilo a v zime šikovné gazdinky z neho vyrábali kompóty. Samotné ovocné stromy boli ozdobou vinice a krajiny ako takej, po ktorej sa súčasníkovi dnes toľko cnie.

Na Starom vrchu má vinohrad prevahu, na terasách tu rastie vinič na 40 hektároch, ovocie na piatich hektároch mu sekunduje. Je to však neprehliadnuteľný sekundant, ktorý si už stihol vybudovať dobré meno a milovníci pravých ovocných destilátov ho poznajú. Prirodzenou súčasťou Chateau Selešťany je totiž aj ovocný liehovar a pestovateľská pálenica, kde ovocie nadobúda kvapalnú podobu, uchovávajúc si vône a chute sliviek, marhúľ, višní, hrušiek. Dovedna tu vyrábajú 14 druhov ovocných destilátov.

Raritou podniku je hruškovica z divých hrušiek. Tie rastú zväčša už len na okrajoch tunajších lesov. Karlin dal dovedna tím zberačov, prevažne starších ľudí, ktorí znášajú poklady prírody na Starý vrch. Medzi zriedkavosti, ktoré Chateau Selešťany ponúka, patrí čerešňovica z čiernych a červených divých čerešní. Predstavme si, že z plodu divej čerešne tvorí kôstka 70 a dužina len 30 percent. Už asi chápeme, čo znamená pripraviť 1 000 litrov kvasu.

Na niektoré druhy ovocia Slovensko pomaly zabudlo. Dula, kedysi v záhradách a vinohradoch bežný menší strom, je takmer raritou, čo potom dulovica, destilát s nádychom citrusov. Ovocie poznali už v časoch Homéra a pripisovali mu magickú silu, ktorá zaháňa zlo a stráži zdravie.

Pravdaže, vo vinohrade je kľúčové víno. Všimnime si, ako sa na Starom vrchu dorába. Je celý posiaty terasami. Boli vybudované ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia a nielen v chotári vtedajšieho zlúčeného želovského družstva. Keď v deväťdesiatych rokoch došlo k úpadku poľnohospodárstva a krajinu po vstupe do Európskej únie zaliali milióny litrov prebytkového silno dotovaného zahraničného vína, pocítili to vinohrady. Hrozno sa prestávalo rentovať a rozpadajúce sa družstvá sa prestali o ne riadne starať.

Starý vrch ako vykúpenie

Karlin to ako poľnohospodár zažil na vlastnej koži. V osemdesiatych rokoch prišiel pracovať na zaostávajúce družstvo v Želovciach. Dlho bol pre režim neprijateľný, pretože pochádzal z gazdovskej – rozumej kulackej – rodiny. V desiatich rokoch mu zomrel otec a hospodárstvo vdovy a polosiroty ničil režim kontingentmi, vysokými odvodmi z úrod pre štát. Nadanému chlapcovi nedovolili študovať elektrotechniku, tak išiel na strednú poľnohospodársku školu v Modrom Kameni a odtiaľ na vysokú školu veterinársku. Mal šťastie na skvelých učiteľov – Ladislava Ivičiča na strednej škole a na vysokej na profesora Jozefa Arendarčíka.

Začínal ako zootechnik a odrazu si na Semenárskom štátnom majetku v Slovenských Ďarmotách všimli, že mladý muž práci rozumie. Už sa nehľadelo toľko na to, z akej si rodiny, ale čo vieš. Želovské družstvo sa pod Karlinovým vedením postavilo na nohy a jeho vinohrady spievali. A potom prišiel rozpad družstva. Znechutený Karlin, kedysi označkovaný za nepriateľa režimu, sa nevedel vyrovnať s tým, ako cieľavedome boli ničené družstvá.

Začal súkromne podnikať. Dostal sa do politiky a zažil najhlbšie sklamanie v živote, keď naň vlastní spolustraníci nastrčili obvinenie z černoty. Súd ho oslobodil a Karlin hľadal a našiel vykúpenie v zmysluplnej prá­ci.

Roky chodil okolo Starého vrchu a videl, ako beznádejne zarastá samonáletom. Ten kopec ho provokoval ako kedysi upadajúce družstvo v Želovciach. Vedel a dokázal, že má na viac. Keď sa dozvedel, že vinohrady v úpadku sú na predaj, neváhal. Mal 62 rokov, keď sa v roku 2008 pustil do ich obnovy. Dnes vinohrady so stuhou ovocných stromov na Starom vrchu opäť spievajú. Našli hospodára, ktorý sa oblúkom vrátil do čias svojej ranej mladosti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Diskusia k článku







TOPlist