Foto: Pravda - Ivan Majerský
Tekvice patria do rodu Cucurbita, čeľade Cucurbitaceae. Sú ich stovky druhov a ich plody čarujú tvarmi, veľkosťami, farbami, vôňami aj chuťami. Americký svet ich pozná už vyše päťtisíc rokov! Európa tekvice však miluje len viac ako päťsto rokov.
Kulinársky svet je z nich pobláznený. Tekvice sa dusia, pečú, vyprážajú, grilujú, opekajú, robia sa z nich šaláty, dipy, pestá, sirupy, džúsy, čaje, čatní, džemy, zmrzliny, koláče, torty, nákypy, rizotá. Nuž a z ich jadierok sa lisuje príťažlivý a zdravý tekvicový olej...
Na Balkáne sa tekvica udomácnila až tak, že ju dnes považujú za ich pôvodnú rastlinu. Jednou zo špecialít východných Slovanov sú tekvicové kolieska. Robia sa zo strúhanej tekvice, múky, droždia, vajca, cukru, masla, mlieka a na ich chuťovú finalizáciu potrebujete ešte sekané mandle a kôprové semienka. Z pripraveného cesta vytvarujete menšie bochníky, rozvaľkáte ich a v strede urobíte otvor. Pečte ich slabú polhodinku pri 180-200 °C...
Alebo si pripravte sladké tekvicové šatôčky. Nastrúhajte si pol kila tekvice, pridajte 200 g práškového cukru, lyžičku škorice a lyžicu masla. Kúpené lístkové cesto narežte na štvorce, do stredu naložte cucurbita plnku, náprotivné rohy cesta spojte a pečte ich o čosi dlhšie pri 160 °C. K tejto dobrote odporúčam slamové víno...
Vraciam sa na Balkán. Pred rokmi som prednášal vinárom v slovinskom Novom Meste. Pozvali ma na večeru do reštaurácie Cviček, kde sa objednali ich „ljubljanski zrezek po domače“. Išlo o akúsi gastrovariáciu rezňa viedenského. Bol plnený praženicou a podával sa s kyslým zemiakovým šalátom. Bum. Šalát bol zelený! Miesto olivového oleja bolo použité „bučno olje“. Slovinsko-štajerský tekvicový olej. Podnes mám z toho všetkého zmiešané kulinárske pocity...
Diskusia k článku