Na príkoria treba zabudnúť a to, že máme akú–takú úrodu, treba osláviť. U nás pod Malými Karpatmi sa to v Rači, vo Svätom Jure, v Pezinku aj Modre deje tradične slávnosťami vinobrania. Pri pohári teplého burčiaka, pri čaši studničkového vlašáka. A k tomu dobrá cigánska, pečené prasiatko, husacina, lokše. Už vládcovia Ríma pred dvoma tisíckami rokov zaháňali roztrpčenie ľudu hodokvasmi...
V Modre boli tohto roku slávnosti vinobrania až koncom septembra. Počasie ako–tak prialo a návštevníci prišli s plnými peňaženkami. Otcovia mesta sa pochlapili. Slávnosti mali trocha iný charakter. Pred naším Štúrom bol postavený obrovský stan pre vinárov. Ponúkalo sa to najlepšie. V dolnej časti námestia sa v stánkoch usmievali ľudoví umelci, v Pezinskej ulici dominovala gastronómia. Za roky sa priebežne skultivovala. Toľko vôní a chutí som dávno nezažil.
Prechádzal som sa s vnukmi a tí dali prednosť „sladkému“. Predavači s orientálnymi cukrovinkami, pirohmi, šťavnatými štrúdľami, makovými lokšami, koláčmi zo „šporheltov“ (tzv. šporheltníky), vafľami, palacinkami sa predháňali v ponuke. Pán František z valašského Hrachovca ponúkal skvelé Cyrilove frgále aj štamberské uši. Recept na ne pochádza ešte z trinásteho storočia...
Pred stánkom Legendárne buchty bol najväčší strapec ľudí. Denisa, Katarína a Adriana tam vypekali buchty z Muránskej planiny. Vraj endemit medzi buchtami, pečené buchty zo Zbojskej. Buchty s tvarohom, čokoládou, vanilkovým krémom, s makom a višňami, s ríbezľami, čučoriedkami. Jednoducho paráda. Dlho som sa rozhodoval a vnukom už tiekli slinky z úst. Zariskovali sme a vyšlo to. Najlepšou muránskou buchtou z prekladaného kysnutého cesta bola buchta s nezvyčajnou a bohatou oškvarkovo–slivkovou náplňou. Takú ste určite v živote ešte nejedli...
Diskusia k článku