O víne:
Bozk s vínom pre tisíc šťastlivcov

Jozef Sedlák, Pravda, 7. júna 2021     11 minút čítania

Route 66, legendárna cesta spájajúca východ USA so západom, sa vryla do pamäti Američanov. Vo vedomí Slovákov leží hlboko iná cesta, otvorená len pred čosi viac ako dvadsiatimi rokmi - Malokarpatská vínna cesta. Po ročnej pandemickej prestávke pozýva 122 vinárov do svojich pivníc tisíc milovníkov vína. Patrónom májovej ochutnávky je, akože ináč, svätý Urban.

Peter Fülöp, svätý Urban, ochutnávka vín, degustácia, Malokarpatská vínna cesta
Peter Fülöp, predseda malokarpatskej vínnej cesty s patrónom vinohradníkov Svätým Urbanom, pozývajú na postcovidovú ochutnávku vín.
Autor: ,

Otázka, ktorá visí vo vzduchu, znie: Dočkáme sa naostatok slobodnejších časov, znakom ktorých je družné posedenie pri víne? Prajeme si ich všetci, vinohradníci a vinári, ktorí sú dušou malokarpatského kraja, predovšetkým. Dve vinárske generácie – jedna rodičov a druhá dnes už ich dospelých detí – pozýva na pohár vína, ktoré zostalo v dôsledku pandémie uväznené v sudoch. Tak víno, ako aj jeho tvorcovia sa potrebujú nadýchnuť čerstvého májového vánku, lebo jedni aj druhí prestávajú žiť, keď nemajú partnera.

Peter Fülöp, predseda Malokarpatskej vínnej cesty, je predstaviteľom nového vinárskeho pokolenia, ktoré sa nebojí výziev ani rizík spätých s organizáciou podujatia. Akoby jeho mladá tvár vravela, kto sa bojí, nech nechodí do lesa. Rizika sa nikdy nebála ani Anna Píchová, riaditeľka Malokarpatského osvetového strediska. Spolu s Milanom Pavelkom a so skupinou ďalších odvážnych vinohradníkov z Pezinka a Modry stála v druhej polovici deväťdesiatych rokov pri zrode dnes slávnej značky MVC – Malokarpatskej vínnej cesty. Vtedy i dnes to bolo riziko.

Cesta jej ľudia

MVC priniesla celému vinohradníckemu regiónu tiahnucemu sa od Devína po Smolenice cez Trnavu, Ružindol, Budmerice, Štefanovú až k Slnečným jazerám Senca oživenie. Za cestou hľadaj ľudí, ktorí uverili vínu, spojili s ním svoj život a ukázali spoločnosti, že najstaršia vinohradnícka oblasť Slovenska, ktorej potenciál objavili Kelti, po nich Rimania, má čo ponúknuť súčasníkovi. Vo chvíli, keď sa cesta stala známou nielen na Slovensku, ale aj za jeho hranicami, udrela pandémia. Celá spoločnosť, ak nerátame pár letných mesiacov vlaňajška, sa dostala pod zámok.

Vyslobodením z pandémie je nielen testovanie, očkovanie proti vírusu, ale aj vnútorná disciplína. Možno piť víno disciplinovane? A prečo nie, veď každá ochutnávka spočíva v správnom odhade svojich možností, ktoré otvárajú cestu k vínam s nenapodobiteľnou DNA malokarpatských vinohradov a ich tvorcov. Peter Fülöp s Ankou Píchovou od začiatku jari zisťovali záujem vinárov o otvorenie májových pivníc. Našlo sa ich 122. Len tak mimochodom, keď sa otváral prvý ročník otvorených pivníc, podporilo ho vtedy 15 vinárov.

Guráž mužom, ktorí v potu tváre dorábajú víno, ako vidno, nechýba. Víno, odveký spoločenský nápoj, si potrpí na spoločnosť, chce počuť, aké je. Na rovinu povedané, chýba aj nám, jeho milovníkom, pretože iné je piť víno v komornom rodinnom prostredí, do ktorého nás uväznila pandémia, a iné v pivnici medzi sudmi, kde sa dozvedáme príbeh moku a človeka, ktorý ho stvoril.

Víno nás potrebuje a my víno, aby sme pocítili, ako chutí vánok osviežujúcej májovej slobody.

Malokarpatská vínna cesta v priebehu dvoch desaťročí zmenila náhľad slovenskej spoločnosti na víno, pozdvihla jeho reputáciu, pretože predstavila víno a ľudí, čo za ním stoja, v novej role. Víno v nej vystúpilo ako všestranný stimulačný prvok rozvoja veľkého a vzácneho územia, ktoré je svojím potenciálom porovnateľné s najlepšími polohami chýrnych vinohradníckych oblastí Rakúska, Nemecka, Francúzska či Talianska. Až v okamihu, keď ľudia vkročili do malokarpatských vinohradov a pivníc, opäť navrátených potomkom pôvodných vinohradníkov, si začali uvedomovať, aké bohatstvo sa ukrýva pod Malými Karpatmi.

Cesta k pravde ukrytej vo víne však, ako je to aj v našom ľudskom živote, nie je priamočiara. Zakladatelia MVC sa inšpirovali skúsenosťami burgenlandských vinohradníkov. Na rozbeh projektu sa im podarilo získať európske peniaze z už pomaly zabudnutého programu Phare. Na otvorenie z roka na rok populárnejšej vínnej cesty prichádzali predstavitelia Bratislavského i Trnavského kraja a zakaždým očarení vínom sľubovali vínnej ceste podporu. No či na župe boli tí, alebo oní páni, veľa z toho nebolo.

MVC držal nad vodou predovšetkým entuziazmus malých a stredných vinárov, ktorí veľmi rýchlo prišli na to, aký skvelý marketingový nástroj majú v rukách.

Vínna cesta a podujatia na nej držia nad vodou financie rodinných hospodárstiev. Víno je krvou regionálnej ekonomiky.

"Je to najlacnejšia, najpriamejšia a najúčinnejšia prezentácia vína, lepšia ako hocijaká reklama. Kde inde ako vo vlastnej pivnici môžem ľudí presvedčiť, že moje víno je to, čo zákazníci hľadajú. Že je lacnejšie, chutnejšie, že vybočuje z radu vín, ktoré ponúkajú obchody, vinotéky, reštaurácie,“ hovorí Peter Fülöp.

Vlastne toto sebauvedomenie rozhodlo o tom, že 122 vinárov si trúflo otvoriť pivnice.

V pamäti vinohradníkov z MVC rezonuje minuloročný Deň vo vinohradoch. V onú septembrovú sobotu prišli stovky nadšených ľudí do viníc, aby si v otvorenom priestore vychutnali víno. Lenže vzápätí udrela druhá vlna, ktorá znemožnila otvoriť 21. ročník tradičných novembrových pivníc. Odvtedy bolo ticho, až teraz sa západné Slovensko disciplinovane dodržiavajúce pravidlá vymaňuje spod tlaku vírusu.

Bdelá ochutnávka

Aká bude ochutnávka? "V znamení bdelosti, nemáme záujem, aby sme, len čo otvoríme pivnice, ich opäť zatvárali. Som presvedčený, že si to uvedomujú aj návštevníci. Do predaja išlo tisíc lístkov, teda tri- až päťkrát menej ako obvykle. Umožní to, aby sa rozptýlili na dlhej 50-kilometrovej trase a v pivniciach,“ vraví Peter Fülöp.

MVC je organizátor štyroch veľkých vinárskych podujatí. Okrem májových a novembrových pivníc či Dňa vo vinohradoch sú to Vína na hrade Červený Kameň, ale napríklad aj akcia Víno, ženy a vône, ktorá oslovuje ženy, veď sa koná v marci. Anna Píchová vraví, že MVC postupne podnietila zrod 250 rôznych podujatí, ktoré v takej či onakej miere súvisia s vínom.

MVC je združením, ktoré zoskupuje 371 členov, z nich je 262 vinárov, ale členmi sú aj vinohradnícke obce, hotely, reštaurácie, 15 vinárskych spolkov. V tej chvíli si začíname uvedomovať spoločenskú – skoncentrovanú človečenskú silu, ktorá oduševnene stojí za vínom. Práve ono oživilo turizmus, pritiahlo do kraja ako pravidelných návštevníkov susedov z Česka a Poľska. Poliaci, ktorí lietali za vínom do Francúzska a Talianska, objavili Malé Karpaty a stali sa pravidelnými hosťami cesty a najlepšími zákazníkmi vinárov. Víno, ako podotkne Peter Fülöp, nakupujú po celých kartónoch.

Vínna cesta a podujatia na nej držia nad vodou financie rodinných hospodárstiev. Víno je krvou regionálnej ekonomiky. Jedno vinárstvo vytvára ďalšie štyri pracovné príležitosti v iných sektoroch a samotné otvorené pivnice sú pri plnej prevádzke schopné napumpovať za dva dni do regiónu tržby v hodnote pol milióna eur! To sú peniaze, z ktorých má prospech cez DPH aj štát, prízvukuje Peter Fülöp.

Vládna či komunálna politika sa však iba roky prizerá, ako sa s budovaním MVC trápia vinári. Tí, mimochodom, obratom investujú zarobené peniaze do vinohradov a pivníc. Cestu vyšperkovali citlivo zrekonštruované staré 400-, 500-ročné pivnice i moderné svätostánky vína. Práve ony lákajú ľudí na jedinečné vlašáky, rizlingy, veltlíny či vzácne silvány, ktoré sú obrazom terroiru, s množstvom pôdnych, mikroklimatických a vinárskych odtienkov.

Tušíme vôbec, aký koncentrát vzácností je ukrytý v malokarpatskom ví­ne?

Lenže kraju, v ktorom sa dorába, chýbajú pohodlné cesty nielen pre autá, ale aj čoraz populárnejšie bicykle.

"Potrebovali by sme mať od Bratislavy po Smolenice vybudované cyklocesty, ktorými sú pretkané vinohrady na južnej Morave. Ideme si zodrať jazyk, ale s projektom roky nie a nie pohnúť,“ hovorí Peter Fülöp.

Žeby sa niečo zmenilo prijatím Plánu obnovy a odolnosti? Pod Malými Karpatmi skôr uveria na iný zázrak ako na budovanie infraštruktúry, ktorá by prilákala do kraja s piatimi kráľovskými mestami bicyklujúce sa Slovensko a podporila tak rozvoj vinohradníctva. Zvykli sme si na panorámu modrastých karpatských hrebeňov, na úpätí ktorých sa po stáročia obrábajú vinohrady. Stali sa prirodzenou súčasťou krajiny. Každý múdry panovník poskytoval vinohradníckym mestám výsady, aj dnes múdre vlády v celej Európe podporujú vinohradníkov. Lebo vedia, že víno, vinohrady a ľudia, čo víno dorábajú, sú srdcom krajiny.

Možno raz prídu na to aj tí, čo tak radi rečnia o zmene.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Diskusia k článku





TOPlist