Foto: Pravda - Ivan Majerský
Na jeseň vždy netrpezlivo čakám, kedy sa na trhu či v markete objaví tá pre nás stále najpríťažlivejšia tekvica olejnatá. Pamätám si na ňu ešte z detstva. Tekvicový prívarok s kôprom a volským okom. Malo to svoje čaro. Vlastná tekvica, vajcia od našich sliepok, vlastné mladé zemiačky, maslo od pani Vrankovej z Ompitála...
Dnes žijeme v inom svete. My starší ho akosi nechápeme. Tekvica nám však zostala. Zostalo nám aj potešenie z nej. Tekvicový prívarok milujem podnes. Vajce vymením za kúsok mladého hovädzieho. A nemusí byť z Írska. Stačí len kúsok, veď to mäso nie je najlacnejšie...
Pred pár dňami som sa vrátil z Talianska. V Bergame som nebol na zápase Atlanty, ale na konkurze vín z celého sveta. Hodnotili sa kabernety a merloty. A opäť to bolo o emóciách.
O emócii gastronomickej ani nehovoriac. Pasta, parmezán, sušené šunky, milánska tvrdá saláma. Desiatky delikates podávaných na malých tanierikoch. Lákavé vône, lákavé chute. Po vyhlasovaní víťazov sa konala recepcia. Dlho som sa nerozhodoval. Akože inak. Tvrdý syr, prosciutto. Pár kúskov, pár plátkov. A k tomu tenké grilované plátky zelenej a žltej cukety.
Boli pripravené na extra panenskom olivovom oleji a cesnaku. Nehanbil som sa. Naložil som si dvakrát. Nuž a v pohári sa ocitlo čosi zlaté, čosi víťazné. Hutný, voňavo decentný a kávovo-kasisový Cabernet. Sauvignon z malokarpatskej vinice Miroslava Duda z Modry-Kráľovej. Ročník 2022.
Nádherný mok, deväťdesiatjeden bodov, zlatá medaila, siedme najvyššie ocenené víno v tejto špičkovej medzinárodnej súťaži. Brillat-Savarin by sa pred štvrtisícročím čudoval. Tekvica a červené? Nuž, milý gourmet, časy sa menia. A iné sú aj chute a návyky dnešných čias...
Diskusia k článku