Argumenty i štatistiky so mnou poriadne zatriasli. Vstúpil som do seba a zapovedal sa, že týždenne nesmiem skonzumovať viac ako jeden viedenský rezeň. Šniceľ milujem. Kvôli zdraviu ho však budem musieť oželieť...
Odborníci na gastronómiu nielen vystríhali, ale aj ľudsky radili. Ich slová som si zobral k srdcu. Zelenina surová i tepelne upravená, ryby, hydina, cestoviny. Ani som sa nebránil. S tým všetkým sa doma v kuchyni zapodievam, to všetko obľubujem...
Hneď nasledujúci deň som začal zdravo žiť. Do akurátne vyhriatej rúry som si dal zapiecť dve filety zubáča. Jemne som ich nasolil, pokorenil a posypal rezancami. Paprikovými rezancami z červenej, zelenej i žltej papriky. Lahodilo to oku a po štvrťhodinke to aj rajcovne zavoňalo...
Na sporáku už vrela osolená voda. Čo do nej z bohatej ponuky vložiť? Nuž opäť rezance. Tentoraz cestovinové. Široké, päťvaječné, slovenské. Také, aké sme mávali v detstve na tanieri. Nostalgia nepustí. Rezancov, slížov a nemeckých „špéclov" z Čierneho lesa sú plné regály našich predajní. Tentoraz som ich odmietol. Modranské rezance boli domáce. Z času na čas mi ich pripravuje Martuška. Slobodná dievka a zdatná kuchárka...
Vytiahol som rybu z rúry a na veľký červený tanier naložil aj vynikajúce rezance. Polial som ich voňavým rybím výpekom, posypal čerstvým kôprom a nalial som si pohár nášho silvánu. Ten vlaňajší sa mimoriadne vydaril...
Diskusia k článku