Foto: Pravda
Fedor Malík
Konkurz končil. Odovzdávali sa diplomy a darčeky. Darčekom za trojdňovú prácu bol jamon – sušená šunka. Bola v obrovskej škatuli, zabalená v čiernom textile a tá moja bola dlhá, predlhá. Tuším to bolo stehno kanca – skokana. Pozri Lahôdky pre milovníkov mäsa Jamon Iberico bellota sa mi do kufra nezmestil. Bolo treba hľadať riešenie. Zašiel som do hotelovej kuchyne a požiadal šéfkuchára o odseknutie paprčky. Zamračil sa a pomedzi zuby si zamrmlal čosi o barbaroch.
Barbar – nebarbar, šunka sa zmestila do kufra. Doma som ju vybalil a radosť vystriedalo sklamanie. Slanina šunky bola už zožltnutá a mäsa na hrubých kostiach nebolo priveľa. Navyše čuchový i chuťový orgán boli v rozpakoch.
Slaninou som kŕmil psíka i mačičky celý týždeň. Nuž a tie najkrajšiekúsky sušeného mäsa som nakrájal a uložil do mrazničky. Budú do fliačkov, do kapustnice, do mletého mäsa.
A keď dostanem po čase náramnú chuť na sušenú šunku, kúpim si v našom markete tú švarcvaldskú. Je síce údená, ale vyzerá i chutí bezchybne.
Takze komentovat mieste speciality je podla mna netaktne a v tomto pripade pre Spanielov urazlive.
Tu nejde o ziadne klananie, len je tazko posudzovat daco co je ine ....