Foto: Pravda - Ivan Majerský
Rybacina obsahuje plnohodnotné bielkoviny, vitamíny A aj D, ale aj dostatok elementárneho fosforu, horčíka, vápnika, jódu. Mäso je to dobre stráviteľné, hádam len losos, úhor či tuniak sú o čosi "tučnejší".
Najchutnejšia ryba je ihneď po zabití a najlepšie stráviteľná je ryba varená. Čo na tom, že takáto je aj najmenej príťažlivá. Jednoznačne, rybie mäso je jemné a chutné. Nuž a ak je v rukách majstra kuchára, je to aj delikatesa...
Vraciam sa do minulosti a premietam si momentky z môjho rybieho letopisu. Napred to boli opekané jalce a liene z modranského Šúra. Spoznali sme ich vďaka mužovi patriacemu do modranského panoptika, nezabudnuteľnému Miškovi Mišíkovi.
Potom to boli školské jedálne s vyprážanou tuchnúcou treskou. Vianočný kapor sa mi protivil, zato pečeného pstruha Karpatského vlka na Zochovej chate som miloval.
Na študijnom pobyte v Nemecku som už siahol aj na morské potvory. Ponúkali ich v stave solenom, údenom, kyslo-nakladanom i sušenom. Alebo sušená ucha z Volgy, ponúknutá v laboratóriu saratovského pivovaru (písal sa rok 1978).
O pár rokov prišla zmena. Ryby prestali akosi zapáchať. Chutila mi treska v Portugalsku, "csorna" v Montevideu, hentjes v Rotterdame, slede v Osle. Zachutili mi však aj úhory. Tie podnes na Morave zo svojho rybníka Balaton ponúka môj priateľ vinár Jožka Valihrach.
"Stiahnutého" úhora napred nakrájajte na hrubšie kolieska, osoľte ich a uložte do pekáča. Medzi jednotlivé kúsky umiestnite kolieska citróna a pečte ich na masle 15 – 17 minút. Keď to bude voňať a chrumkať, do čaše si nalejte mladé víno ročníka 2023. Jožka s Boženkou pochlipkávajú k úhorovi vlastný delikátny mok z odrody Neuburger...
Diskusia k článku