Foto: Pravda
Fedor Malík
Zemiaky začali klíčiť a tak sa rýchlo rozhodlo. Zasadíme ich! Vyhradil som im pekný kus záhrady. Keď vyrástli, okopcoval som ich a potom až do jesene pozoroval, ako sa ich nadzemnej časti darí. Mandelinky nebolo treba zbierať. Oklamali sme ich. Nepredpokladali, že vinohradník bude pod pergolou pestovať zemiaky. Pozri recepty na zemiakové maškrty Koncom augusta, keď vňať zaschla, sme hľuzy vykopali. Väčšinou neboli väčšie ako guľky nášho psíka. Povyberal som tie najmenšie a uložil ich do debničky. Minulú sobotu som z nich odsypal, namočil som ich do vody a vyše hodiny som ich čistil. Zemiačky som uvaril v slanej vode s rascou. Vodu som zlial, opláchol ich a premiestnil ich do toho najkrajšieho kastrólika.
Pridal som trochu masla a jemne nakrájanú petržlenovú vňať. Podával som ich s mandľovo–smotanovou omáčkou (pol litra sladkej smotany, tri deká múky, rozšľahané vajce, dve deká mletých mandlí). Smotana bola poľská, mandle z našej záhrady. K zemiačkom a omáčke som na tanier priložil na pare pripraveného ostrieža. Zhodou okolností tiež pochádzal z Poľska. Tam sa volá karmazyn...
Poľsko–slovenskú gastronomickú družbu som pečatil svojim soviňónom. Žalúdok sa nebúril a duša zostala na poriadku. Možno i vďaka našim drobným, chutným biozemiačkom...
Diskusia k článku