Vrátil som sa a narukoval. Hneď po „vojne“ nás obsadili bratia Rusi. Rok–dva bola ešte aká–taká sloboda. Stihol som sa do „Juhošky“ vrátiť. Potom prišla normalizácia. Nie všetci dostali pasy. Tí šťastnejší aj dva. Do Juhoslávie sa cestovalo (aj s doložkou) s pasom sivým. To bolo v osemdesiatych rokoch...
Do Ľubľany, na medzinárodný konkurz vína, som po prvý raz vycestoval v roku 1984. Potom každoročne, celkovo viac ako tridsaťkrát... Po Slovinsku, Chorvátsku, Čiernej Hore, Macedónsku, a to už bolo po nežnej, som začal chodiť aj do Srbska. Zvláštna to krajina, milí ľudia, veľa našich krajanov. Myslím tým už Vojvodinu a mesto Stará Pazova.
Dvere mi tam otváral môj priateľ Miro. Slovenský aj srbský spisovateľ a básnik. Neraz sme sa ocitli spolu pri bohato prestretom stole jeho sestry, pani učiteľky Anny Demrovskej. Okrem iného, bola aj skvelá kuchárka. Z jej knižiek čerpám a skúšam v kuchyni skvelé recepty.
Dnes si z nich pripravíme lepníky aj kapustníky. Základné cesto pre obe tieto múčne jedlá je rovnaké. Potrebujeme kilo hladkej múky, pol litra vody, päťdesiat gramov droždia, soľ, štipku cukru a olej na vyprážanie. Ak použijeme sušené droždie, kvasinky rehydratujeme pár minút vo vlažnej vode!
Z týchto ingrediencií vypracujeme hladké cesto a necháme ho pol hodiny nakysnúť. Potom ho rozvaľkáme a nakrájame na štvorce. Každý v strede nožom nakrojíme a na horúcom oleji ho z oboch strán vypražíme. Horúce lepníky potrieme cesnakom a jemne ich posolíme. Na prípravu lepníkov použijeme len polovičku cesta.
Z tej druhej urobíme kapustníky. Na ich prípravu však potrebujeme ešte pol kila nakrájanej kapusty. Podusíme ju domäkka so soľou, s čiernym korením a lyžicou cukru. Štvorce už máme pripravené. Na jednu polovicu naložíme kapustu a preložíme ju opačnou časťou štvorca. Okraje spojíme, pritlačíme vidličkou a rovnako ich vypražíme. Keď lepníky aj kapustníky chladnú, tak vtedy je to „ono“. S výberom nápoja sa netrápte. Najlepšie je plnotučné acidofilné mlieko.
Diskusia k článku