Volal Ľubo a jeho pozvanie s nadšením prijímam. O chvíľu už sadáme do jeho terénnej nivy a trielime na Homoľu. Po modransky sa tento kopec nazýva Kúgel. Cez Badogy, cez Sklennú, vymletými cestami až takmer pod rozhľadňu. Vezieme krmivo pre lesnú zver. Obdivujeme srnky, jelene, stádo danielov. Severná strana Malého Kúgla s obrovskými bukmi otvára album krásnych obrázkov. Malé Karpaty sú majestátne. Také naše nižšie Tatry. Popri Zámčisku sa vraciame nadol. Duša kvitne, telo chabne. Ozýva sa hlad. Čo bude na večeru?
O niekoľko dní Ľubo zvoní pri bránke. Podáva mi akurátny balíček s odležaným stehnom z daniela a radí mi, ako na to. Nuž teda čítajte... Daniel bol starší a bolo ho treba pripraviť ako jeleňa. Radšej so smotanou. Mäso odblaníme, prešpikujeme údenou slaninou z diviaka a na dva–tri dni uložíme v chlade do moridla (voda, ocot, biele víno, koreňová zelenina, bobkový list, čierne korenie, soľ). Stehno potom otrieme utierkou, osmažíme ho zo všetkých strán na rozpálenej bravčovej masti. A dusíme s cibuľou a so zeleninou dobrú hodinu pod alobalom.
Výpek spolu so zeleninou zlejeme a mäso dopečieme pri vyššej teplote opäť na masti – a domäkka. Masu rozmixujeme s kyslou smotanou a hrsťou múky do podoby voňajúcej smotanovej omáčky. Podávame ju s knedľou alebo s kroketami.
A žiada si to ešte čosi. Čosi sladko–pikantné, niečo dráždivo farebné. Poľovník Ľubo ponúka brusnicový kompót. Ja navrhujem drienkovú zaváraninu „made in Malé Karpaty“. Popýtajte sa pezinského vinára Milana Pavelku, či mu z nej ostalo. Ten totiž vlastní drienkovú plantáž... A ešte čašu vína. Najlepšie taký vyzretý dvojročný Neronet.
Diskusia k článku