Jeho latinský názov cicer arietinum L. je odvodený z gréckeho slova aries a v preklade znamená barania hlava. Naši predkovia ho tak nazvali možno práve preto, že ju cícer svojím tvarom pripomína. Aj u nás má táto strukovina hneď niekoľko názvov – slovenec, slovenka, čičer, bagoca, alebo bagovka.
Rastlina cíceru baranieho dorastá do výšky 60 -70 cm, po odkvitnutí z kvetov narastú nafúknuté struky s dvomi až tromi semenami pripomínajúcimi baraniu hlavu. Existujú dva druhy cíceru. Kabul má svetlé, väčšie semená a jemnú šupku, a pestuje sa najmä na juhu Európy a v severnej Afrike. Desi má tmavšie, menšie semená a hrubšiu šupku, najčastejšie ho pestujú v Indii a Etiópii.
Recepty s cícerom
Recepty so sterilizovaným cícerom
Recepty s cícerovou múkou
Historici odhadujú cíceru viac ako 7500 rokov, na tanieroch ho mali už v antike. V stredoveku sa rozšíril aj do Európy, najprv do kuchýň chudobnejších vrstiev na dedinách, neskôr si našiel svoje miesto aj v mestskej gastronómii. Dnes je cícer veľmi obľúbený najmä v kuchyniach Španielska, Talianska, Francúzska a Grécka, výnimočné postavenie tiež zastáva v arabských a balkánskych krajinách.
Foto: Varecha.sk - Sandra Támerová
Zrnká cíceru sú aj výborným zdrojom bielkovín
Dá sa povedať, že pravidelnou konzumáciou cíceru chránime svoje zdravie. Je totiž výborným zdrojom bielkovín, vlákniny, polysacharidov, vitamínov a minerálnych látok. Obsahuje tiež množstvo zinku, kyseliny listovej, proteínov, a najmä karbohydrátov vhodných pre ľudí s ochorením cukrovky. Dôležitý je tiež fakt, že má málo tukov a preto patrí k najlepšie stráviteľným strukovinám. Vďaka obsahu vápnika, železa a vlákniny je cícer mimoriadne vhodný aj pre tehotné ženy a deti.
Nenasýtené mastné kyseliny obsiahnuté v cíceri znižujú hladinu cholesterolu v krvi. Lekári ho dokonca odporúčajú osobám trpiacim na asténiu, čo je choroba spôsobujúca celkovú telesnú ochablosť a malátnosť, a tiež fyzicky ťažko pracujúcim. Podľa Arabov táto zázračná strukovina dokonca pôsobí na zvýšenie sexuality, Rimania jej zasa pripisovali liečivé účinky pri ľadvinových kameňoch. Ako vidieť, je dosť dôvodov zaradiť cícer na jedálny lístok.
Foto: www.sxc.hu/aweeks
Nátierka hummus je vynikajúca pochúťka
Pred tepelnou úpravou je cícer potrebné namáčať vo vode s trochou soli, zrná potom napučia a zmäknú. Odporúča sa namáčať ich asi 12 hodín, takže najlepšie večer pred dňom prípravy. Nasleduje varenie do mäkka v slanej vode, v tej istej, v ktorej bol cícer namočený. Ak sa rozhodnete pre nutrične najvhodnejší variant konzumácie cícera, nechajte zrnká vo vode namočené dlhšie ako 12 hodín, až kým nezačnú klíčiť – takto bude vhodný napríklad do šalátov.
Jeho použitie v kuchyni je takmer neobmedzené. Hodí sa na varenie, parenie, klíčenie, fermentovanie, oprážanie ale aj pečenie, pričom sa konzumujú celé zrná so šupkou alebo bez nich. Vyrába sa z neho aj cícerová múka využívaná najmä v arabských krajinách. Pre rýchlejšiu úpravu je vhodný a obľúbený aj sterilizovaný cícer. Vo Francúzsku dokonca z cíceru v 18. storočí pražením vyrábali zrnká, z ktorých sa varila káva.
Okrem najznámejšieho pokrmu vyrábaného z cíceru - nátierky hummus, je táto strukovina vhodná aj na prípravu rôznych prívarkov, omáčok, polievok, mletého mäsa či zeleninových šalátov. Obľúbenou pochúťkou je tiež variant opraženého cíceru na slano, vtedy sa zvykne podávať ako ľahšia verzia orieškov. Pre našich drobcov zase môžeme vyskúšať sladkú obdobu tejto pochúťky, oprážaný cícer obalený v cukre.
V indickej kuchyni sa bežne používa cícerová múka, pridáva sa spolu s rôznymi koreninami do pokrájanej alebo nastrúhanej zeleniny, vytvaruje sa do tvaru menších placiek a vypráža na oleji. Môže sa tiež použiť na obaľovanie mäsa pred vyprážaním, dajú sa z nej pripraviť aj chutné placky a pre maškrtné jazýčky zas rôzne sladké dezerty.
Zdroj: wikipedia
ale, co som si precital clanok, som na rozpakoch, u nas je cicer, ako zmenseny bob, alebo maly bob a slovienka ma tvar, ako hrach, len nie je okrula, ako hrach, ale podlhovasta a na jednej strane ma malinku stopku, ako je to vlastne, ak niekto vie nech prispeje svojou radou, aj rastlinka co ja volam slovienka, bola ina, ako rastlinka cicera, bola taka viac tahova, skoro, ako hrach, len mala ine struky
Cicer/slovinec/rastliny sa pestovali dobre,ale cicer/placaty/bol velky problem lebo skoro polahol a potom dost casto plesnivel,tak sa museli rastlinky obracat z lava doprava a naopak,ale vysledok vzdy stal za tu namahu.Z oboch strukovin okrem kase boli vyborne aj polievky so zeleninou alebo aj s masom.
Tak si vyber...Skus si pozrieť v obchode, či to nie je to, čo ste dávali do polievky
Minulý rok som si kúpila v záhradkárstve semeno cíceru - 10 ks bolo v sáčku ! vysadila som to a tesila som sa, aká krásna rastlinka to je. Mali sme ich pokope, 5x2 rastliniek, kvitne na fialkovo, na pohľad je veľmi krehučká, ale pritom pevná. Keď väčšina dozrela, tak sme ju vytrhali a dali dosušiť celé rastliny na povalu. A potom v jeden pekný letný deň som po nej postúpala a vyčistila. Trvalo to asi 2 hodiny a mala som z tých 10 semien asi 400 g cíceru. No a potom som ho uvidela v obchode, pol kila za 26 korún... Chcela som vyskúšať niečo z libanonskej kuchyne - napr. falafel, ale ešte som z toho stále nič nerobila. Možno tento víkend...
Ale tie placaté cícerky - ak by mi niekto vedel poslať aspoň tých 10 semienok, bola by som veľmi vďačná. Môj mail - alena45@gmail.com.
POZOR tato rastlina je pri dlhodobej konzumacii vo vacsom mnozstve toxicka
Presne toto mi vrtalo v hlave, preco ten nas cicer je iny ako dnes predavaju. Par zrniecok mam, opatrujem to ako "genofond", snad nieco z toho vyklici, su to roky, co som nasla v starom dzbane zabudnuty, zasadila som a nieco vyrastlo a uplynuli dalsie roky a caka na dalsi experiment
Dakujem Vam za vyriesenie zahady :-)
SLOVIENKA:
Sadí sa v období od 10. mája až do 15. mája do jamiek po tri - štyri zrnká ako fazuľa a najlepšie keď je zasadená pri plote, alebo sa musia dať k nej kolíky, nakoľko sa jedná o popínavú rastlinu, ktorá vyžaduje oporu. Rastlina je vysoká svetlozelená, za každou stonkou má kvet, z ktorého vznikne struk s jedným zrnom - slovienkou, Keď je struk zrelý zberá sa tak, že sa celá rastlina zožne, usuší a potom sa zrná vytrepú cepmi alebo lopárikom sa vybijú a plevy sa vyfúkajú sa na site.
Zrno má ploský tvar v tvare kukuričného zrna s malým výčnelkom. Farbu má sivastú s nádychom do biela. Chuť má špecifickú - pripomína skôr hrach, ale aj fazuľu - len je viac „šupkavá“ a musí sa viac variť až sa rozvarí aj šupka. Dnes ju podľa mojich znalostí pestuje iba pár žien v Litave. Žiaľ fotky zatiaľ nemám.
Odkaz na slovienku - slowfood-bb.webnode.sk/products/slovienka/....
Je podobná cíceru (to aký ho poznáte z obchodov).
Ak budem mať šťastie, tak snáď budeme mať záhradku a tam by človek sa pokúšal oživiť mnohé už zabudnuté, zato nenahraditeľne cenné strukoviny a rastlinky. Hrachor sa dnes spomína iba ako okrasná byľ, ´guľatý´ cícer dostať v ochode 1,6 za 500 g. Mne chutí len tak s rajčinovou domácou šťavou.
toto je hrachor, ktorý som vypestovala.
no a z tejto rastliny som ho otrhala.
hrachor-to je ten istý-čo pestujem kvôli voňavým kvetom-ťahavťý-na plote..??to semeno je jedlé..či iný..??
a tu je recept.