O tureckej kuchyni ste sa na Vareche už mohli dočítať, no mnoho zaujímavostí sa určite dozviete aj z rozprávania, ktoré pre nás pripravila Cesminaz. Tá prináša na Varechu samé netradičné, hlavne tureckou kuchyňou inšpirované recepty. Začítajte sa teda do informácii o letom voňajúcich delikatesách.
Som Slovenka žijúca v zahraničí, lepšie povedané v Maďarsku s tureckým manželom. Tu v Maďarsku žijeme len niekoľko rokov, predtým sme žili v Rakúsku vo Viedni, kde býva aj časť rodiny môjho manžela, ktorá sa ešte v jeho 17-tich rokoch presťahovala z Turecka kvôli práci do Viedne. Ale potom to osud zariadil inak a presťahovali sme sa sem, kde je vôkol veľa zelene a krásna voňavá príroda, ktorú milujem. A tak isto milujem aj tureckú kuchyňu, ich zvyky a aj tradície. Dovoľte mi, aby som vám odovzdala zopár z mojich poznatkov. A keďže je leto, lahodné ovocie krásne dozrieva a zaváranie je v plnom prúde, bude najrozumnejšie, keď začnem práve sladučkým ovocným sirupom.
PEKMEZ - melasa
Foto: Cesminaz Pekmez - sladký hustý sirup vyrobený z čistej ovocnej šťavy.
Pekmez je vlastne sladký hustý sirup vyrobený z čistej šťavy ovocia. Najznámejší, najpoužívanejší a najpredávanejší Pekmez je Üzüm pekmezi - hroznová melasa, ktorá sa vyrába najčastejšie z čierneho hrozna, ale ľudia na dedinách, ktorý majú veľa bieleho hrozna, si ju pripravujú aj z neho alebo z miešaného hrozna. To najhlavnejšie na ovocí je, aby bolo čo najsladšie, keďže pekmez je čisto prírodný sirup bez pridania cukru či akýchkoľvek konzervačných látok. Druhý najznámejší je Dut pekmezi - morušová melasa, ktorá sa pripravuje najčastejšie z čiernej moruše, no tak isto ako hrozno, sa dá pripraviť aj z plodov bielej moruše.
V podstate v rôznych častiach Turecka sa robí rôzny Pekmez najmä na dedinách, kde si ľudia pripravujú Pekmez sami, a to z takého ovocia, ktoré sa im urodilo vo vlastných záhradách. Najčastejšie to je už spomínaný Üzüm pekmezi, Dut pekmezi, ale aj Armut a Elma pekmezi - hrušková a jablková melasa, ktorá sa robí z maličkých hruštičiek a jabĺk sladučkých ako med. V čase prípravy Pekmezu, sa zídu všetci príslušníci rodiny, aby pomáhali najmä pri zbere. Ovocie sa po zbere odšťaví a čistá šťava sa dá variť do veľkých kotlov na dopredu založený oheň. A tam ju už ženy varia aj niekoľko hodín, kým sa prebytočná voda neodparí a pokým nezostane hustý sladučký sirup, ktorý potom odkladajú do fliaš, aby si na ňom mohli pochutnávať do budúcej "ovocnej sezóny".
Pekmez je veľmi chutný, sladučký sirup, ktorý mne osobne pripomína chuť pečeného cukru. Niekomu chutí viac hruškový, niekomu iný, ale v podstate v nich nie je veľký rozdiel. Môžete si ho natrieť na chlieb takto samotný alebo je fantastický v kombinácii s tahini - sezamovou pastou alebo s jogurtom, na palacinky a aj do pečiva, helvy atď. Ja som ho použila napríklad v tahinovo-melasovom çöreku alebo v tekvicovo-melasovom koláčiku.
HELVA - sladký dezert
Foto: Cesminaz Domáca helva.
Je tradičná sladkosť, ktorá je v Turecku veľmi obľúbená. Pripravuje sa z múky, masla a sladkej vody alebo mlieka. Toto sú tri hlavné zložky a ostatné si už podľa vlastnej chuti pridáva každý sám. Jej príprava je v podstate jednoduchá, no možno trocha čudná alebo pre niekoho až prijednoduchá a povie si "ja opraženú, varenú múku jesť nebudem!!" - ako som i ja voľakedy vravela, no a teraz sa jej neviem dojesť. Na rozpustenom masle sa posmaží múka, ako dlho muku smažíte podľa toho budete mať chuť helvy. Potom usmaženú muku zalejete potrebným množstvom vody či mlieka a na menšom plameni varíte a miešate, aby ste dostali hustú hmotu - niečo ako odpaľované cesto. No a potom ešte do horúcej môžete zamiešať kúsky mozzarelly (to je moja obľúbená) alebo arašidy, škoricu, pekmez, ... celkom podľa chuti. Množstvo cukrového sirupu či mlieka dávate podľa toho, akú konzistenciu Helvy chcete mať. Niekto ju chce mat hustú, aby sa dala krájať alebo modelovať a niekto ju chce zasa naťahovať ako žuvačku.
Foto: Shutterstock Helvu predávajú aj v obchdoch.
Dostať ju pravdaže aj v obchodoch vo všelijakých chutiach a obmenách, no domáca verzia a tá v obchodoch je ako "nebo a zem", keďže v obchodoch sú dostať také "rozsýpavé". Ale musím uznať, že tie v obchodoch sú tiež fantastické, najmä pistáciová, ale majú strašne veľa kalórii, kedže väčšinou ich hlavnou zložkou je mletý sezam.
Helvu dostať kúpiť aj v škatuľkách vo všetkých tureckých obchodoch nech sú kdekoľvek, či už v Rakúsku alebo na Slovensku, ale aj v obchodoch so zahraničnými výrobkami. Dokonca som Helvu videla už aj v Lidli, síce bola asi z Grécka, ale bola to "Helva".
ISOT - sušená paprika
Foto: Shutterstock Sušenie isotu.
Isot je druh štipľavej papriky pochádzajúcej z tureckej časti Şanlı Urfa. Je to jediné miesto, kde sa vo veľkom pestuje a ďalej spracúva. Na koreni sa nechá dozrieť dočervena a potom sa pozbiera. Po zbere sa vyberú jadierka a stopky a suší sa vo veľkých množstvách vonku na teplom slnku až dočierna. A práve toto sušenie dáva paprike Isot jej výnimočnú a nezameniteľnú chuť. Isot je v Turecku veľmi obľúbená, hlavne kvôli svojej výnimočnej chuti, nie kvôli svojej štipľavosti. Dodá jedlám jedinečnú chuť, na ktorú, keď si zvyknete, už bez nej nebudete vedieť žiť. Je výborná najmä do mäsových jedál, ako sú lahmacun, köfte a iné, ale dodá skvelú chuť aj polievkam. Isot je napríklad veľmi obľúbená, priam neodmysliteľná s Işkembe polievkou - turecká držková polievka, ktorá sa je najmä na raňajky na posilnenie do dňa. My doma tú polievku jednoducho milujeme, dobrú horúcu s citrónom, Isot paprikou a kúskom chleba. Niektorí lekári v Turecku dokonca tvrdia, že Isot je dobrý ako liek proti rakovine.
Isot sa v mojich receptoch receptoch objavuje napríklad v Şehriye polievka mojej svokry,
Adana Kebap,
Tava,
Patlıcan kebap,
Etli yeşil fasulye - zelená fazuľka s mäsom
PASTIRMA - sušená šunka
Foto: Shutterstock Pastirma - sušené turecké mäso.
Je známa "turecká šunka", ktorej domov je v Kayseri - mesto v Turecku, kde sa vo veľkom Pastirma vyrába a odtiaľ sa už rozváža ďalej. Vyrába sa celkom inak než šunky, na ktoré sme tu v Európe zvyknutí, lebo Pastirma sa po zasolení neúdi, ale sa dá von schnúť. Niekoľko dní po zasolení schne len tak a potom sa dobre hrubo zatrie pripravenou Çemenovou pastou (paprikovo-cesnaková zmes s koreninami) a uloží sa na ďalšie dni von alebo niekde na teplé suché miesto, aby celkom vyschla. To, koľko dní má schnúť, záleží aj od veľkosti kusu mäsa. Pastirma patrí medzi najobľúbenejšie turecké delikatesy a naozaj neviem, či existuje človek, ktorému by nechutila.
HAMSI - európske sardinky
Foto: Shutterstock Tradičný turecký rybí trh v Ankare.
Turci konzumujú veľmi radi ryby. V Turecku ich nájdete na trhu na predaj hneď niekoľko druhov, takže máte možnosť si ich zakúpiť denne čerstvé. Zo všetkých druhov sú ich najobľúbenejšie Hamsi rybky (maličké tenučké rybičky). Sú to maličké európske sardinky, niekde známe aj pod menom ančovičky (sardely). Sú to "sťahovavé" rybičky, ktoré sa rodia v júli/auguste pri Odesse na Ukrajine a keď sa na jeseň začína voda ochladzovať, rybičky sa ako lastovičky vydajú na dlhú cestu do teplejších vôd. Počas ich cesty prechádzajú aj cez Turecko, ktoré ich už netrpezlivo čaká s "otvorenými sieťami". A keďže rybičky plávajú veľmi pomaliy a za jeden deň prejdú len okolo 20 km, ich sezóna lovu začína na jeseň a trvá celú zimu.
Foto: Shutterstock Hamsi Ekmek.
Sú pre Turkov naozajstnou delikatesou, ktorú si veľmi často doprajú najmä na raňajky. Ich príprava je jednoduchá, povedala by som, že až príliš a ešte jednoduchšie a rýchlejšie sa jedia. Najčastejšia a najjednoduchšia príprava Hamsi rybičiek je Hamsi Tava. Hamsi sa očistia a obalené v troche múky sa poukladajú do panvice, z jednej a z druhej strany pár minút opečú a podávajú pokvapkané s trochou citróna. V kuchyni ich môžete použiť podľa fantázie: veľmi chutná je aj Hamsi Pilav (ryžový koláč) alebo sa hodia na gril a položia medzi čerstvé pečivo s kopou šalátu - Hamsi Ekmek. A keďže Hamsi majú veľmi drobučké a jemnučké kostičky, môžete si ich vychutnať ako Turci - spolu s kosťami.
Foto: Shutterstock Hamsi Tava.
ZVYKY A TRADÍCIE
Foto: Shutterstock Stôl musí byť vždy plný dobrôt.
Turecko a Turci sú celkom iní ako my, vlastne celkovo ich zvyky a spôsob života sa líšia od nášho. Čo sa mi hneď na prvýkrát na nich veľmi zapáčilo, je ich láskavosť a srdečné a bohaté pohostenie. Keď sa očakáva nejaká návšteva, na stôl sa pripravia naozaj všetky možné dobroty. No nejde tu len o dobroty, ale o tú širokú paletu druhov jedál. Nepripraví sa z jedného druhu veľké množstvo a nepoloží sa každému "pod nos" vlastná porcia, ale ponúkajú sa malé množstvá z viacerých druhov. Položiť pred hostí jeden-dva druhy jedla je niečo ako "neúcta", a preto sa podávajú k tomu vždy aj nejaké šaláty a Meze prílohy. Jedlo sa pekne naservíruje na stôl, posadá sa dookola a každá osoba si už zoberie, čo mu je po chuti, troška zobne z toho, troška z toho a pri jedle sa vedú všelijaké debaty.
Tu neplatí veta: "Ticho buď a jedz!" Je to celkom iný zvyk než u nás na Slovensku, kde mama pripravila polievku a jeden hlavný chod a bolo dobre - stačilo. Keď prišla milšia návšteva, ponúkla kávu alebo čaj a hotovo. A práve toto je ten obrovský rozdiel. Turci sa návštevy hneď pýtajú, či je hladná a ak nie, či si dá kávu. A niekedy sa ani nepýtajú, ale rovno nachystajú plný stôl, lebo sú aj takí, čo sa hanbia a povedia "nie ďakujem". No a takto, keď je nachystaný plný stôl, už sa jesť musí, lebo pohrdnúť sa nepatrí. A nielen pre návštevu, ale ani pre mojich doma, či už na raňajky, obed alebo večeru, nemôžem položiť na stôl len jeden druh jedla, nieto ešte pre hostí. U nás sa hovorí "HOSŤ DO DOMU - BOH DO DOMU" - čo všetko by si ponúkol Bohu (podľa svojich možností), to všetko ponúkni aj návšteve, lebo koľko ty dáš návšteve, 10-násobok toho vráti Boh tebe. A práve v tomto sa ukrýva láskavosť a dobrosrdečnosť týchto ľudí.
Hostí môžete pohostiť napríklad jogurtovo-zelerovou polievkou, gözleme plnené cukinou, tureckým vajíčkovým šalátom alebo revani - šťavnatým krupicovým koláčikom.
Viac o tureckej kuchyni sa dočítate v iných dieloch seriálu SVETOVÉ KUCHYNE
Svetové kuchyne – Turecko (1. diel)
Svetové kuchyne – Turecko (2. diel)
Inšpirujte sa tureckými receptami
Turecká kuchyňa
Inak k clanku - pekne zhrnutie. Mne turecka kuchyna velmi vyhovuje.
Teple figy s pekmez s orechami a pistaciami a vanilkovou zmrzlinou, @slavka11 all inclusive= gastrace ani na slovensku ti nepodavaju lososa a jahnacinu o tych figach ani nehovorim ?
mnohé poznám z tejto úžasnej kuchyne a dozvedela som sa niečo nové zase od teba.
dakujem.
Pre nas, kedze do Europy necestujeme teraz casto su jednotlive jedla pripomienkou tych dobrych, ktore nam chutili, ale aj dalsou vyzvou k tomu, aby sme si ich pripravili podla ponukanych receptov co naljelpsie k originalnosti tych, ktori ich poznaju dokonale. A mame stastie, ze dostaneme mnohokrat aj potrebne koreniny a suroviny tu v malych delikatesoch, ktore su k tomu potrebne. Naviac aj to, ze ludia okolo nas su tu pomiesani z celeho sveta a nie je tazke v susedstve najst radu od tych, pre ktorych je ich narodna kuchyna aj tu domovom, v ktorom pokracuju a ucia jej chutiam aj svoju novu generaciu.
"Pastirma" bola jednou z tych, ktora bola po dlhom case chutove velkym prekvapenim, hoci sme neopusltili chut oblubeneho a bezne tu dostatkoveho Prosciutta.
Dakujem za prijemne citanie.
Určite sa vrátim k článku, preposlala som ho na fb , aby si to mohli prečítať aj priatelia . Nech sa ti v živote v zdraví darí :-)
Helvu(halvu ) sladku tu predavaju bezne v zidovskych obchodoch ....nejako ma nelaka,ale paci sa mi tvoj recept so syrom a orieskami ,taka by mi iste chutila .Pekmez musi chutit bozsky ...sladky prirodzene bez pridania cukru:-).
Sposob servovania jedla obdivujem .....podobne zvyky maju aj v arabskej spolocnosti, stoly musia byt plne ,spolocnost hlucna a hostina dlha.
Vdaka @cesminaz !
teší ma-kedˇ sa ľudia obohacujú navzájom-a zla medzi nimi niet..
@cezminaz
dakujem za milé informačné slová..i dalšie články od @archaa prečítala som si znova..
a foto plné vábivej chuti..
nech ti život s blízkymi nadalej chutí..
človečinu cítim z teba..
takých ľudí nám -aj TU-veľmi treba..
pokojný večer
:-)
máte vzácny dar, pútavo písať o kuchyni celého sveta, teraz práve o tureckej kuchyni, ktorú u nás tak milujeme.
blahoželám a dakujem.
@pusta , text napísala @cesminaz , ja som ho len redakčne upravila, doplnila obrázky, recepty, ...
@cesminasz ako autorku som už predsa pochválila a pekne podakovala.
teraz chválim a dakujem Vám.
Prečo práve dnes? Prečo práve tu? Či takáto ďakovná reč pre redakciu sa nachádza pod každým príspevkom zo svetovej kuchyne? Načim si zrobiť prieskum trhu ;)
Som presvedčená o tom, že znalosť @cesminkaz o tureckej kuchyni je na tak vysokej úrovni, že redakcia nemala takmer žiadnu prácu... a naša vďaka redakcii patrí za každý deň ich práce, nielen po príspevku o tureckej kuchyni. Pokoj domu tomuto :)
Dakujem
Varovanie pre vsetkych vyhnite sa mestecku KONAKLI a hotelu ATLAS BEACH