Hneď oproti, ešte v menšom domčeku, bývala moja babka Rózka. S pani Tulnerovou boli kamarátky. Navštevovali sa, klebetili, sťažovali sa. Tie besedy boli intenzívne najmä na jeseň.
„Tulnerka“, tak sme ju prezývali, milovala babkinu Izabelu na longošoch a Rózka zasa Tulnerkine orechy. Na jej dvore stál kedysi obrovský orech – papirák. Každým rokom mal dva–tri mechy plodov. Také orechové maškrty, aké pripravovala ona, nedokázal v starej Modre nik.
Napríklad orechový nákyp. Skúsme si ho dorobiť i my. Potrebujeme desať deka práškového cukru, tri žĺtky, desať deka mletých orechov, po dve deká bielej strúhanky, dve deká hrubej múky, dve lyžice kubánskeho hnedého rumu, citrónovú kôru a ušľahaný sneh z troch bielkov.
Orechy, strúhanku, kôru a múku zmiešame. Z bielkov ušľaháme sneh a zašľaháme doň cukor a žĺtky. Do žltkavého snehu potom pridáme orechovú zmes a nakvapkáme rum. Orechový nákyp pečieme vo vymazanej a (opäť) orechmi vysypanej forme. Pečieme pri 160 °C necelú hodinu.
Nákyp podávame deťom i starcom. Tým prvým s vanilkovým krémom a tým druhým s pohárom slamového vína.
Diskusia k článku