Dôchodca, nedôchodca, bolo po spánku. Uvaril som si čierny čaj, zahryzol do častovského kuglufu s maslom a zamyslel som sa, čo pripravím k obedu. Žiadalo si to čosi extrovné. Meninové. Vyšiel som do záhrady a v jej kúte som narezal zopár lodýh špargle, vyrastajúcich zo zeme. Boli zelené, šťavnaté, krehké a voňavé. Opláchol som ich vo vode a špekuloval, čo k nim ešte pridám. Z chladničky som vybral mladú cibuľku, kúsok pórku, ružičku brokolice a dva lupene fenikla. Všetky tie lákavé dobroty som nahrubo pokrájal, dal do hrnca s osolenou vodou a slabú polhodinku povaril. Keď boli mäkučké a chladli, rozmixoval som ich, precedil cez jemné sitko, pridal jednu kyslú smotanu, prichutil čiernym korením. Krémovú polievku som zľahka povaril a bolo takmer hotovo.
To takmer preto, že som vám nezradil to finálne korenie. To bude výzvou, lebo izraelský zahatar asi ťažko zoženiete... Krémovú polievku posypte opraženým chlebíkom a do šálky si nalejte nie modranské, ale sabinovské. Nie teda víno, ale mlieko. Sabinovské acidofilné. Presvedčte sa, že zmena i teraz poteší...
Diskusia k článku