5. a 6.12. bol večer u nás na dedine plný kriku. Krik mikulášov, ktorí boli hrôzostrašní, vypchatí slamou, opásaní reťazami a vyzbrojení papekmi a krik deciek, ktoré sa dostali do rúk mikulášov. Odvážnejší behali po ulici, provokovali a ťarbavým mikulášom ušli, no stalo sa že ich pomáhači provokatéra chytili a bol potom potrestaný.
Na ulici teda plno kriku, ja sama doma a predo mnou učebnica, do ktorej sa mi nechcelo vôbec pozerať. V tom nápad. Zamaskujem sa a trošku si "zamikulášujem". Obliekla som si starý baloňák, vypchala veľké brucho, obula gumáky /o 4 čísla väčšie, takže som robila dva kroky, najprv jeden v gumáku /, na tvár dala divadelnú masku s veľkým nosom, na brade porobila strnisko ceruzkou na obočie. Na hlavu som dala akýsi starý klobúk, vyskúšala som krok ako dobre krívajúci a opatrne vykukla na ulicu. Nikde nikoho, mikuláši boli v strede dediny. Podarilo sa mi k nim nebadane dostať. Vrieskala som s nimi, behala, zabávala sa. V tom som zbadala moju mamku, ktorá robila po dedine sčítanie ľudu. Podišla som k nej, obiehala ju, škriekala. Už sa jej zdalo, že toľko ju nemusí strašiť tak povedala:"no mikulášku, veď ma už nechaj a choď za ostatnými". A vtedy som jej šuškla do ucha:"mami, to som ja". V tom okamihu sedela na kope piesku, ktorý tam bol. Od údivu, od smiechu. A ako dopadlo moje "mikulášovanie"? Keďže nemohli ani mikuláši prísť na to, kto to s nimi chodí, tak ma vtiahli do hostinca, aj cigaretu mi strčili do úst /držala som sa statočne/, nahlas hádali kto to asi je /podotýkam, že nie som vysoká/, ale neprišli na to. A mne sa podarilo večer zakončit úspešným zmiznutím domov. Len stratený hlas od strašenia krikom mi chýbal, no dobrá nálada a pohoda z tohto mikuláša mi trvala dosť dlho. No a mamka? Tá sa zadúšala smiechom dlho do noci.
chichi, to neviem, ale ak sa sčítavali aj mikuláši, určite tam
a po takom zisteni, kto je Mikuláš, či Ježiško v mojom prípade prišiel smútok, lebo som mala pocit, že zmizlo krásne čaro detstva.
@evanaaa
tiež som robila sv.Mikuláša asi ako 12ročná dievčatku od susedov, ktoré som mala veľmi rada a často som ju mávala na starosti. Mala celú nohu v sadre a tak som ju išla potešiť cukríkmi, pomarančom.Mne srdce bilo od strachu, keď som prechádzala cez ulicu k nim, aby ma nechytili tí "ozajstní" mikuláši a o chvíľu som stála ja pred rozklepanou Aničkou. Tá bola nakoniec šťastná, lebo Mikuláš bol na ňu dobrý a ja som bola šťastná tiež, lebo som urobila radosť.