a ako by to bolo, keby nebolo najlepšie uvariť hneď z toho, čo máme doma v zásobe. A tak som sa rozhodla - na rozbiehanie po chorobe niečo "frišké" a čo by chlapom chutilo.
A už aj to bolo - po dlháááánskej dobe som vysmažila hranolky . Vytiahla som mrazené zelené lusky a poďho - narýchlo som ich na oleji osmažila, jemnučko iba postrašila vodou, pridala trošku mletého korenia a nech si kto chce - čo chce hovorí, jemne poprášila Vegetou. Lusky boli hotové tiež rýchlo, nakoniec som pretlačila do nich 3 strúčiky cesnaku, zamiešala a rýchlo dorobila na "dolkárni" volské oká pre všetkých. Nachystala na tanier, a vtedy som si spomenula, že veď mám ešte balkánsyr, tak som miesto solenia hranoliek a volského oka, tento syr jemne nastrúhala na velikánske slížiska na vrch celej parády. A potom som si spomenula, že veď ešte mám v chladničke aj rajčiny a čerstvú uhorku. Tak som to jemne na kolieska nakrájala na druhú stranu taniera , a dala na stôl. Na prvý pohľad to hralo všetkými farbami, jak týždňový monokel pod okom. A tanerisko bol riadne veľký a ešte k tomu aj oranžový ! Tak! A pustili sme sa do jedenia. Som sa čudovala, tá detva môjho rodu zbaštila všetko a nakoniec skonštatovala, že to môžem urobiť kedykoľvek. A ja som si robila starosť, že budú frflať, čo to je "za skladbu".
A teraz by som sa chcela spýtať niečo Vás.
Počúvajte, zelené lusky sú zelené lusky, ale čo by sa stalo, keby som si zamrazila mladé lusky klasické? Viem, čo s nimi, ale aké by boli, keby som ich pripravila tak isto ako zelené?
Ja si myslím, že by boli tuhšie a nie také "maslové", ako tie zelené.
A ten mamin recept bol najsamprvnajlepší. Nič divné sa nedialo, iba sa urestovala cibuľka, na to sa dala červená paprika, zamiešalo sa a pridali sa nakrájané lusky a nakrájané zemiaky na kocky, dobre sa to premiešalo, nechalo oškvrčať, podlialo vodou,pridala sa soľ, mleté korenie a nechalo sa to variť. Anakoniec sa somotana rozhabarkovala s príslušným množstvom vody, naliala do omáčky a pridalo sa kôpru dľa chuti a bolo. A aby to bolo ešte chutnejšie, tak sa navaril guláš, či už bravčový, alebo hovädzí a na prilepšenie sa pridalo k omáčke do stredu taniera.
Posledne, keď som to varila, urobila som guláš a povedala som si, šup s ním do luskovici, zamiešala a mali všetci "vsjo rovno". Mala som tak trochu obavy, ale môj dzedko povedal, že "aš fčul je to luskovica jak má byt". Odvtedy to tak robievam, nezáleží na množstve mäsa, ide o to, aby to chytilo správnu patinu.
Tak to robím aj s inou zeleninou, ale priznám sa, že niekedy / ako včera napríklad/ robím tzv ." Záchranu", a to - ak mám zeleninu v chladničke niekoľko dní , tak ju zachraňujem očistením, opláchnutím a dám ju do mrazničky bez prevarenia, pretože - ako napríklad teraz naposledy, viem, že dnes dedko ide variť mäsovú polievku aj so špikovou kosťou, tak som mu to očistila / pre urýchlenie času, lebo o pol desiatej prídu s tou objednanou vinotékou a budeme upravovať v izbe nábytok !!/. A okrem toho, čistila som chladničku.
Medzitým, ako som to včera tu písala, dostala som milé pozvanie do jedného novootvoreného malého podniku reštauračno-kaviarenského, a podľa foto je tam aj pivnička , šak jako ináč u nás v Pezinku! Schválne ju nebudem menovať, aby to nebolo ako reklama, ale určite tí,ktorí poznajú naše mestečko, alebo sú "naši", to budú skôr-či neskôr vedieť. Ponúkajú aj dobré jedlá, tak sa hodím do roly "Áno, šéfe" a pôjdem to tam obzrieť, aj s dzedkem - samosebou:)))
"Dooobre a prosím si štyri eurá..."
"Aké štyri eurá?" - spýtali sa obaja nechápavo.
"No lebo je to tak, ako je to tuto napísané..., kto chce RTG do deviatej, musí zaplatiť štyri eurá..."
Ani neviem ako, vyšla zo mňa jedna dlháááá hlááááska:A čo po deviateJ?"
"Po deviatej je to zadarmo!"
Vtedy som pochopila tú rozhnevanú barličkovú pani, a porozumela jej slovám, ktoré hovorila po mojom príchode do čakárni:" A já sem sa jej opýtala, že za čo tý štyri eurá, šak já mám takiú malú penziju a polovičku minem na léky...a víte, čo mi tá sestrička odpovedzela&, Že možná já mám lepšú penziju jako ona plat ! No teda čujte, zlatí komunisti, zlatí komunisti. Šak povedzte, čím sa oni líšili od týchto tu , čo z nás robá žebráku? "
V momente som mala svoj tlak postavený " na vysokej úrovni". Dívala som sa na napísané na stene, ale od jedu som nič nevidela, iba blen a hoškosť v hube: "Tak do deviatej zaplať štyri eurá , a keď odbije deväť, je to zadarmo... akú to má logiku, viete mi niekto na to odpovedať? " Zrazu som sa nabitá jak starý kanoń vzala odtiaľ preč,já vám dám štyri eurá, já vám dám platiť! Nech to všetkým, ktorí o tom rozhodli pánboško vynahradí na ich zdraví,sprepitujem pekne... a už som bola vo výťahu. A tu kde sa vzal, tam sa vzal - stojí predomnou maličký, staručký deduško , jeho nos mi čiahal tak akurát po prsné bradavky.
"Na, akurátne ste mi zlomila prst,tot..." Nechápala som jeho slová, plná zlosti, a mám doteraz pocit, že sa mi len prisnil, že naozaj neexistoval.
Ani neviem ako som mu zlostno-ironicky povedala:"Nič si z toho nerobte, ste na správnom mieste, tu vás ošetria..."
Keď som vyšla z budovy, aj som sa otočila dokola, precitla som, reku, bože, Anča sprostá, ako si to vybavila s tým dedkom. A vôbec, ako si mu ty mohla zlomiť prst , či čo to ten dzedisko hovoril.... Nevidela som ho, ale mám dobrú pamäť na tváre. Iste ho tam stretnem na stredisku aj na budúce a hodím s ním reč. /Len aby ma dedko nespoznal skôr a neušiel kade ľahšie predo mnou...:((( /
P.S. Keď som šla po ulici, stretla som sesterničky a za stolíkom jednej kaviarničky som im to povyprávala. Medzi rečou som spomenula aj vybavovčky okolo opatrovateľského príspevku pre mňa za mamu. Obvodná lekárka musela dať razítko a podpis a v krátkosti napísať maminu diagnózu. Vybavovala to sestrička - pani Anka, zaplatíte za to l7 euro, ale až za týždeň, keď si pre to prídete.
Keď som osobne bola na oddelení ÚPSV a rodiny, veľmi sa tomu čudovali, pretože obvodná nemala právo odomňa na tento účel brať peniaze. Reku - aha , aj potvrdenku mám od sestričky. Nahnevalo ich to, pretože to od tejto lekárky nebolo prvýkrát, už bola na to upozornená, že za takéto úkony Úrad práce platí jej a nie žiadateľ. No a všetko mi to prišlo do tej mojej rozhorúčenej makovici, a odniesol to jeden známy-neznámy dedko, a že som bola plná jedu, ani neviem, ako som tento trestný čin spáchala - už po mně jedou.........
A ten obed musel byť super, lebo v bývalej Juhoške, lusky tak pripravujú. No a dostala som lusky a fakt tam už nie sú tie fúzy. Som sa čudovala, ale tešila. Tak veľa zdravia prajem.
Včerajšie lusky som spracovala, ako hovorím - fuk s nimi do mrazničky, lebo to horko je pre mňa číhajúca smrť a varím čo najmenej aj na šporáku. Aj dnes urobím "rychlofku" - uhorkový šalát a pravdepodobne vajcové halušky. Jednak mám na to chuť a potom, keď som kupovala lusky v jednej otvorenej bráne u ľudí, ktorých dobre poznám , kúpila som si od uja aj uhorky, ktoré predával po 5 centov za kus a ešte mi aj nejaké pridal len tak, jakože - "nate". Tak pokým sú vieže, ideme ich sfutašovať a pravdepodobne si polovičku zamrazím, nech mi to v mrazáku trošku pribúda, ľahšie sa potom varí, keď je z čoho.Verka, a keď sa ťa spýtam, či poznáš nejakú "Cinkačku" , čo mi odpovieš? pREPáč,, môže to byť len náhoda, ale akosi silne tuším, že Janka by mohla byť naša spoločná kámoška.
Keď spomínaš ježe, tak sa mi vynoril dávny recept mojej mamy. Neviem, kto z vás si pamätá na perníky, ktoré sa predávali. Boli to také dlhé tvrdé bochníky. Niekto ich strúhal, niekto z nich robil ježe, ako moja mama. Ten perník sa ostrým nožom nakrájal na rezy široké dobrý centimeter, a potom sa namáčali do vrelej čokolády, ktorú si mama doma pripravovala , potom sa to vidličkou vytiahlo a namočilo do strúhaného kokosu.Perník sa tou čokoládou dobre napil, bol mäkučký a keď sa malinko pokvapkal rumom ešte pred namočením do kokosu, bol to vynikajúci koláč, voňavý a sama čokolláda.Myslím si, že už sa tieto perníky nevyrábajú, a je to škoda.