Lenka s kolegom Romanom Juraškom
Foto: Archív Lenky Šóošovej
Celý čas tvoríte dvojicu s Romanom Juraškom. Čo je dôležité pre to, aby dvojica moderátorov vydržala tak dlho spolu?
Tolerancia, rešpekt a vzájomná podpora.
Využívate prácu vizážistky aj pri svojej súčasnej profesii?
Som sama sebe maskérkou. To je tiež výhoda, lebo mám svoju tvar prečítanú, takže sa viem upraviť rýchlo.
V Teleráne sa strieda množstvo hostí. Ktorý typ vás najviac baví?
Viete, ja vo vysielaní stretávam ľudí, ktorí majú veľa fanúšikov, ktorí veľa dokázali, ale najmä takých, ktorí mnohých z nás inšpirujú. Bez ohľadu na to, či ide o šikovného diváka, renomovaného speváka, alebo lekára či športovca, bavia ma hostia, ktorí v sebe majú človečinu, iskru a aj istú hravosť. Mnohých z nich považujem za tie roky za kamarátov a som za tieto vzťahy vďačná.
„Moje deti rozhodne nie sú super jedáci. Ron miluje iba sladké, Riško jedlo preberá a obľúbi si málo čo. Viac teda vymýšľam, ako varím.“
Súčasťou programu je aj varenie alebo pečenie. Máte čas sledovať, čo sa deje v kuchyni Telerána, prípadne na nejaké tipy a rady od šéfkuchárov a cukrárov?
Našu kuchyňu milujem. Vždy sa niečo nové naučím. Spoznávam nové kombinácie a chute a takmer vždy si niečo zoberiem na cestu domov. (úsmev)
Zoberiete a vyskúšate niekedy aj nejaký recept z toho, čo sa tam pripravuje?
Samozrejme. Akurát, ak sledujete šéfkuchára, pripadá vám to ako hračka. A potom máte pocit, že ste postup detailne zopakovali, no chuť či konzistencia o tom nesvedčia (úsmev). Ale nevzdávam sa, veľa sa už na mňa nalepilo. Čaro je aj v tom, že keď ráno cítite napríklad chuť čerstvého chlebíka, máte zrazu pocit, že je to také jednoduché a skvelé, že sa táto činnosť určite stane vašou každodennou rutinou. Keď sa to však deje každé vysielanie, pochopíte, že to je nereálne.
Nedá sa nespýtať, aký je váš denný režim, keď vysielate. A aký, keď nie? A dá sa na to skoré vstávanie o tretej zvyknúť?
Ja vstávam nepravidelne o tretej ráno a na to sa nedá zvyknúť. Chodievam spať neskoro ako väčšina mám, čiže pred vysielaním spím štyri hodiny a menej... Snažím sa tento nedostatok kompenzovať krátkym poobedňajším „šlofíkom“, kým idem vyzdvihnúť deti. Lebo až potom sa roztočí kolotoč... Ostatné dni, keď nevysielam, sa snažím zase dobehnúť veci, ktoré som neurobila v deň vysielania.
Diskusia k článku