Mlyny domleli a rozpadli sa. Horárne však zostali. Tá najkrajšia podnes stojí v Štampošskej doline. Rapošova horáreň. Horár v nej však už nebýva. Býva v nej jeho syn.
Ľuboš Rapoš ťahá pomaly na deväťdesiatku. „Nepotatil“ sa. Miesto flinty bráva do rúk štetec a husličky. Rapošov dom je plný obrazov a čarovna. Ľubošove spomienky sú krehké a láskavé. Svoju matku Boženu spomína dodnes. Bola to vraj citlivá modranská duša i skvelá kuchárka. O divinu nebola v horárni v tom čase núdza.
Pani Rapošová ju vedela pripraviť ako nikto v Modre. Prednosť dávala tej pernatej. Bažant bol jej favorit. Nechala ho 2 – 3 dni v komore „vyzrieť“, potom ho obarila horúcou vodou, ošklbala a povyberala z neho broky. Z drobov uvarila žltučký vývar priezračný ako voda v štampošskej studničke. V polievke si hoveli modranské frkacúle a koreňová zelenina. Slaninou prešpikovaný bažant sa piekol v keramickom „kutchane“. Jeho bruško bolo „napchaté“ mandľovou plnkou. Z bieleho pečiva, vajec, mlieka, masla, posekaných mandlí a tuhého snehu si ju dokážete pripraviť i bez návodu. Bažanta pečte na bravčovej masti hodinu a pol, obracajte ho a polievajte výpekom. Naporciovaného podávajte so zemiakovými knedľami či jačmennými krúpami.
Deťom dajte černicový kompót a vy starší si nalejte vyzreté biele víno. Rapošovci pili svoje odrodové. Z odrody Medovec. Ten dnes už asi ťažko zoženiete...
receptu? A nezabudnúť hlavne na to zapitie. Ja tu mám naproti Tipos Bingo a tam čapujú aj víno - ja ľúbim to ich ovocné, ani neviem , z čoho to je ...z ríbezlí?