Začal som od dnešného rána. Bolo asi minútu po 7.16 h., keď Tomáš A. informoval varecháčov o tejto revolučnej udalosti. No mne sa nič nepodarilo. Chcel som sa postupne stať:
NAJPRV VEGETARIÁNOM. Tým som vydržal byť štyri hodiny. Vzdal som sa, lebo som bol celej ulici na smiech. Susedia totiž počuli, ako na mňa z okna žena kričala, aby som išiel okamžite domov, lebo mi zvedne obed.
CHCEL SOM ZMENIŤ PROSTREDIE. Začal som uvažovať o tom, že telu i duši prospeje zmena prostredia. „Taký malý výlet nikoho nezabije,“ súhlasila so mnou moja polovička, ktorá dnes robí doma, čo znamená, že popri ukladaní archívnych prírastkov do počítača dokáže riadiť celý svet nielne okolo seba.
Spozornel som. Nie, že by som jej neveril, ale prišiel mi na um príklad z histórie a odmietol som výlet so slovami: „Aj teta Kennedyová presviedčala svojho muža, že jeden výlet do Dallasu ho nezabije...“ Nikam sa nejde, zmením sa doma.
(Aby ste mi rozumeli, som zásadne proti dovolenkovému vzďaľovaniu sa od rodného krbu po určitých skúsenostiach. Napríklad po tej, ako sa nás cestou na dovolenku počas letu letuška zrazu opýtala, či nie je medzi vami lekár a ten o chvíľu prišiel od pilotov a tiež sa opýtal, či náhodou nie je medzi cestujúcimi pilot.)
CHCEL SOM SA STAŤ BLAHOSLAVENÝM. Chcel, ale nejako to nevyšlo. Asi nemám tie správne známosti vo Vatikáne. Ale v podstate som dosť rýchlo upustil od snahy o komplexnú katolizáciu môjho JA, lebo je dokázané, že Boh miluje viac ateistov, lebo ho neobťažujú stále so svojimi problémami.
SCHUDNEM DO KRÁSY. Chvíľu som aj uvažoval, že začnem využívať aj novú váhu Varechy a preto schudnem tak, že ma ani vlastné zrkadlo nespozná a vyhrám tiež sľubovanú veľkú cenu. To mi vydržalo desať minút dovtedy, kým som nevošiel do kúpeľne a pozrel sa na odtok na vani. Schytil ma sebaľútostivý záchvat plaču, lebo som si predstavil úbohého anorektického Zema, ktorý sa zabudol a vypustil sa z vane spolu s vodou. A z odtoku trčí iba jeho na rozlúčku mávajúca ručička koštialik, búúúúúúúúúúúúúúú!!!!
PRESTANE MI CHUTIŤ PIVO A CIGARETY. Túto zmenu k "lepšiemu" mi ponúkla žena, keď videla cez moje plece, o čom to píšem. No túdle! A na oslave mojej deväťdesiatky zistím, že keby som celý život nefajčil a nepili, mohol som už mať sto rokov, nie?
ZAČNEM SA SPRÁVAŤ OTUŽILO. Nešiel som tiež do toho. Predsa nemôžem urobiť z mojej ženy vdovy a dcérenky sirôtku úbohú z Považskej. Každý deň by som sa kúpal vo vani so studenou vodou a žena a dcéra by mi stále omieľali: Tatko, vylez z tej vane, nachladneš a zomrieš! Keďže som poslušná hlava rodiny, počúvol by som ich. Vyliezol by som z vane, nachladol a zomrel.
STANEM SA SLÁVNYM. No na tomto asi budem trochu dlhšie pracovať, ešte nie som, ale o pár rokov mi budú tlačiť do asfaltu v Hollywoode nielen ruku, ale aj iné údy.
Už píšem scenáre na nové slovenské veľkofilmy. Námety na ne sa váľali po rodných uliciach a pod krčmovými stolmi. Tu sú: PLANÉTA OPÍC – strhujúci thriller o dni výplaty na Slovensku a BOJ O PLANÉTU OPÍC – tragikomédia o snahe manželiek na druhý deň zachrániť aspoň časť výplat.
PRESTANEM VEDIEŤ VARIŤ. To sa nedá! Ako zabudnúť bicyklovať sa ide len po dvadsiatich pivách a ja v tomto stave netrafím ani na zemeguľu, nieto ešte do kuchyne.
ZAČNEM VEĽA ZARÁBAŤ. Nie, to sa tiež nedá, lebo potom mi pribudne povinnosť denne sa kúpať v mlieku, kým si zoženiem dostatočne vysokú kravu, aby som sa mohol v mlieku sprchovať. Veď už viete, že vaňa pre mňa značí hotovú smrť!
(Inak s tým veľa zarábaním má dobrú skúsenosť môj známy Dodo. Kým nedostal pridané, vždy v noci nakričal na svoju ženu, ktorá ho zobudilia, keď sa vracala buchotajúc z krčmy domov. Teraz jej dal viac peňazí a do ružova sa vyspí, lebo žena sa z baru vracia až ráno, keď vstáva Dodo do roboty.)
A TAK NA ZÁVER. Nemôže sa všetko zrazu zmeniť, lebo by sa narušila rovnováha a možno, že by sa aj póly presunuli a začal by koniec sveta. A to veru Slováci nechceme, nie? Preto nech sa Varecha mení k lepšiemu furt a stále - ešte raz blahoželám, a ja si zostanem starým Zemom, ktorého novým kúskom nikto nenaučí.
To znamená napr., že keď mi bude zase žena volať do Patiho s tým, aby som už išiel domov, pretože krčma je môj hrob, zase jej odpoviem, aby mi aspoň v hrobe dala pokoj. A nič nedám na reči o postave, brucho nie je od piva, brucho je na pivo!
Vareche to pristane, no ktovie, či by si na Tvoju zmenu zvyklo okolie!
písaniu dokopali :-)))