V čom je osobitosť PD Bratislava-Vinohrady?
Výnimočnosť spočíva v polohe našich vinohradov. V našom chotári sa dvíha hrebeň Malých Karpát, na úbočiach ktorých sa generácie pestuje vinič. Svahy majú juhovýchodnú orientáciu, dostatok slnka po celý deň a pôdu s bohatým obsahom žuly a minerálov, ktoré utvárajú nezameniteľnú kompozíciu vína. Slnko rozpaľuje kamene, ktoré v noci vyžarujú nazbierané teplo, čo hroznu prospieva pri dozrievaní. Príroda sa postarala o vzácny terroir. Usilujeme sa ho ako naši predkovia poctivo zveľaďovať.
Čo vás drží nad vodou?
Klientela, ktorá oceňuje výnimočný terroir, cez ktorý sú naše vína ľahko identifikovateľné. Časť našich vinohradov sa nachádza v katastri Rače. Táto frankovka má právo na prívlastok račianska. Podľa starých vinohradníkov sa u nás pestuje pravý račiansky klon, bobule sú drobnejšie, spolu s pôdou dávajú vínu typickú chuť. Kvalitu potvrdila na súťaži Michelangelo v Juhoafrickej republike. Tam sa naša bariková frankovka stala šampiónom, a to v konkurencii najlepších vín z Nového sveta. To je čo povedať. Ale výborný je aj Neronet a ďalšie vína.
Neronet je dosť zriedkavá odroda. Čím priťahuje ľudí?
Tento kríženec Svätovavrineckého a Modrého Portugalu následne zušľachtený Alibernetom je atraktívny farebným a chuťovým prejavom a tiež zdravotnými účinkami. Pôvodne mal plniť rolu farbiarky, ale podobne ako Alibernetu život mu prisúdil nové poslanie. Má zástup fanúšikov, ktorým toto víno zlepšilo krvný obraz. Spomedzi bielych vín ľudia majú radi Irsai Oliver, a to či už ako burčiak, ale aj ako víno. V kurze je aj Veltlínske zelené aj Rizling rýnsky. Nedávno sme vysadili Dunaj, Hron a Torysu.
Vraví sa, že vinič sadí otec pre syna.
Naozaj to platí, túto výsadbu sme robili na súkromnom pozemku. Investormi sú dvaja 80-roční páni, ktorí chcú vnúčatám zanechať po sebe malý 0,6 hektára veľký vinohrad. Pôvodne chceli vysadiť známejšiu odrodu Dunaj, ale nezohnali sme štepy. Napokon bude z toho ojedinelé červené cuvée. Bodaj by sme mali viac takých partnerov oddaných vínu z Bratislavy, za tradíciu ktorého by v Novom svete neviem čo dali.
Ako dlho sa tu dorába víno?
Bratislava pozná víno od čias Keltov, Rimanov. Pokiaľ ide o značku PD Bratislava-Vinohrady, jej korene siahajú do roku 1948. Prešli sme obdobiami vzostupov a pádov. Na vrchole v osemdesiatych rokoch minulého storočia mali vinice výmeru 246 hektárov, teraz obrábame posledných 33 hektárov.
Čo je za prudkým poklesom výmer? Len rozpínavosť búrlivo sa rozvíjajúceho mesta?
Celkom iste. Aj teraz rovno cez vinohrady stavajú cestu k novej obytnej zóne. Tak ako je to v súčasnosti nastavené, vinohrady do Bratislavy nepatria. Pôda, na ktorých vinič rastie, je príliš bonitná, aby na nej ďalej stáli vinohrady. Naši predkovia vysádzali vinič na miestach, kde už nič iné nerástlo. Preto vinohrady založili na strmých stráňach.
Prečo z nich dnes miznú?
Pretože sa stali lukratívne a atraktívne z hľadiska bytovej výstavby. Tam, kde boli kedysi vinice, stoja domy. Iba názvy, ako napríklad Tramínová ulica, pripomínajú že ide o bývalé vinohrady. Sme svedkami paradoxu, že napríklad v okolí Modry sa nájdu moderné vinárstva s vinicami na úrodnej rovine, zato vinohradnícke kopce sú opustené. Je za tým ekonomika. Na rovine je zakladanie vinice a pestovanie lacnejšie ako na úbočiach.
Lenže najlepšie víno sa rodí na svahu. Je také ťažké ochrániť najlepšie polohy pred developermi?
Pre politiku je to tvrdý oriešok. Za úbytkom viníc nielen v Bratislave, ale v celej Malokarpatskej oblasti je zlyhanie štátu, miestnych samospráv. Pred voľbami síce uchádzači o posty v politike tvrdia, že vinice treba zachrániť, ale deň po voľbách sa podpora vinohradov v Bratislave končí. Je to smutné, lebo v Rakúsku sa naozaj o vinohrady starajú. Príkladom je Viedeň aj Slovákmi hojne navštevované Wachau. Prevádzka viníc v mestách je z rôznych dôvodov oveľa náročnejšia. No okrem produkčnej funkcie vinohrady, plnia aj nemenej dôležité nevýrobné. Ľudia chodia do viníc oddychovať, kochajú sa panorámou mesta, ktorú vinice od nepamäti utvárali.
Aj vaše vinice sú plné ľudí. Aké je spolužitie vinohradníkov a mešťanov z nových štvrtí?
Všetko funguje inak ako za komunizmu, keď boli napríklad vinice počas oberačiek zatvorené. Teraz je do nich celoročný vstup. Veľa ľudí to využíva a prechádza sa či bicykluje priamo vo viniciach. Potrebovali by sme nastaviť pravidlá tak, aby sme mohli my pracovať a zároveň aby vinice ľuďom spríjemňovali život.
Vinice boli v čase zberu vždy hájené. Čo je na tom nepochopiteľné?
V Bratislave vyrástlo nové pokolenie obyvateľov. Väzby na pôdu sa úplne spretŕhali, ale evidentne si ľudia chcú užiť prírodu. Hájnici chránili vinice pred krádežami úrody, jedno či šlo o škorce, vysokú zver, alebo ľudí. Teraz si však podaktorí myslia, že vinič rastie akoby sám od seba. Sme malé družstvo a máme čo robiť, aby sme všetko stihli načas porobiť.
Koľko vás je dovedna?
V družstve pracuje 12 ľudí. Skôr starší ako mladší. Je smutné, že prácu vo vinohrade mnohí považujú za podradnú, pritom vinohradník musí veľa vedieť, aby správne ostrihal vinič, ani jeden krík nevyzerá rovnako, každý ker je jedinečný, práve tak ako odroda.
Ste potomkom z vinohradníckej rodiny?
Na družstve robila moja stará mama, otec, strýko, sesternica, vyrástol som vo vinohradoch. Vinič aj pivnica si pýtajú ľudí, ktorí sa neboja roboty a premýšľajú nad každým krokom. Víno nie je Coca-Cola s ustáleným receptom. Zakaždým máme iné počasie, iné víno. Keď nastane burčiaková sezóna, zletia sa sem ľudia ako osy na med. Zato v lete, keď treba striekať, treba to urobiť do 25 stupňov Celzia, začíname o piatej hodine ráno.
A to ľuďom prekáža.
Hej, vyčítajú nám, že lomozíme s technikou po vinohradoch aj cez sobotu a nedeľu. Lenže čas prác vo vinohradoch diktuje vývoj viniča aj chorôb. Isté veci akoby ľudia nechceli pochopiť. Mamičky sa mocú s kočíkmi v blízkosti kombajnov, sťažujú sa, že nemôžu vetrať, lebo prášime. No kým domy podišli k vinohradu, ten tu už dávno stál.
Ako zlepšiť komunikáciu s verejnosťou?
Snažíme sa, ale niekedy aj najlepšie zámery zlyhávajú. Pred rokom sme mali sme rozpracovaný dobrý projekt s Kofolou, výrobcom Viney. Spoločnosť chcela na dvojhektárovom pozemku, ktorý patrí mestu, investovať 200-tisíc eur do výsadby troch odrôd, ktoré by umožnili vyrobiť Vineu ružovú, muškátovú či s chuťou po veltlíne. Bolo to šité na mieru a vkus doby dožadujúcej sa ekologizácie. Vo vinici sa mali pásť ovečky, bolo tam miesto na ohnisko. Ale čo čert nechcel, zlyhalo to na administratívnych šimľoch. Ako sa čas vliekol, investor stratil záujem. Škoda, bolo by treba viac pochopenia. Keď sa nájdu nemalé prostriedky na udržiavanie parkov, nič proti nim, bolo by dobré byť naozaj ústretový, aj keď ide o vinice. Ak nám teda o ne ide.
A ide?
Veľkým problémom vinohradníkov v Bratislavskom kraji sú dotácie. Bratislava má nadpriemerný HDP, nemáme nárok na eurofondy, dotácie máme krátené oproti iným krajom o 10 percent. Nečudujme sa, že vinohradníctvo upadá. A ak aj máte nárok na nejakú dotáciu, kým dôjde k naplneniu, uplynie viac než rok. Vlani v máji sme si dali žiadosť na plečky, postrekovače. V januári nám oznámili, že žiadosť registrujú a opäť je tu máj a my nevieme, či ju schválili. V inom prípade nám dotáciu odmietli, lebo sme ju podali na nesprávnom tlačive. Jednoduchým dovolaním sa predsa dali veci napraviť. Kde je vôľa, tam je cesta. Úradníkom akoby chýbala práve tá vôľa.
Človek musí mať veľkú vášeň pre víno, aby zvládol všetky prekážky. Prežije bratislavské víno?
Vari áno. Možno to budú len malí zapálené vinohradníci s výmerami 2 či 3 hektáre, ktorí hrozno sami spracujú. Väčšie podniky zápasia s nedostatkom ľud, vo vinici sa už nikomu nechce robiť. Potom sa môže stať, že v obchodoch bude víno už len zo sveta, často ide o priemyselné víno, ale technologicky dobre spracované a za výbornú cenu. Tej slovenskí producenti všeobecne menej podporovaní nedokážu konkurovať. O budúcnosti slovenského vína veľa napovie aj to, ako sa krajina vysporiada s dovážaným vínom predávaným ako slovenským. Isté je, že nás čaká neľahké obdobie.
Diskusia k článku