Veterníky, venčeky, tralala

rea1 - bez fotkyrea1, 23. apríla 2014
Sťažovala sa @iwuska , že sa jej mimoriadne nezadarilo pri pečení veterníkov a veškerá jej snaha bola márna. Povedala by som, že jej nejaká závistlivá duša opľula trúbu. Teda uriekla, no. Ale ako sa to hovorí? Hlúpy sedliak = veľké zemiaky? Ja by som mohla povedať - ale prosím, prosím, nech sa nikto neurazí, vzťahujem to IBA na seba - hlúpy kuchár = krásne veterníky. Či venčeky. Čičotobolo.

Mala som tak 16 či 17 rokov, bola nedeľa, rodičia niekam odišli, ja som sa nudila ako pes, nebudem sa predsa učiť, tak som sa rozhodla niečo upiecť. nie koláč, to by bolo príliš obyčajné, nejaký zákusok. a prvý recept, ktorý mi padol do ruky boli venčeky z odpaľovaného cesta. V živote som také niečo nerobila a ani nevidela robiť, ani som nevedela, že cesto s takým názvom vôbec existuje, lebo u nás sa zo zákuskov piekla iba vianočná klasika, ináč len koláče. Bublaniny, záviny, bajgle, krížom-krážom a také podobné. To mi však nemohlo vadiť, moje ego v tých časoch dosahovalo priam vesmírnych rozmerov, snáď ma nerozhodí nejaké odpaľované oné. Tak som si všetko pekne prichystala, uvarila cesto a poďme tvarovať. Niečo ako cukrársky sáčok u nás neexistovalo, použiť igelitové vrecko ma nenapadlo, tak som zobrala dve polievkové lyžice, nabrala z cesta, pekne lyžicami vytvarovala šišku, pacla ju na plech a roztlačila na približný kruh. Ten som ešte po povrchu pobehala vidličkou, aby som spravila dekoračné čiarky. Celú tú nádheru som strčila do trúby, zapla budík a operatívne som na to veľdielo zabudla, lebo veď budík zazvoní, ja verím v techniku. A asi iba to milé venčeky čičotobolo za patvary zachránilo od splackavenia, lebo ináč by som bola chodila nakúkať a otvárala dvere na trúbe. Ale tuším aj bolo v tom recepte napísané, že prvých 15 minút dvierka trúby v žiadnom prípade neotvárame, lenže u mňa to pôsobí tak, že by som ich otvorila už len zo zvedavosti, prečo mi to zakazujú. Budík zazvonil v pravý čas, ja som plechy vytiahla a tie kolieska boli tak nádherné, že dodnes na ne s úľubou spomínam. :-)) Ako maľované. Tak som ešte spravila nejaký krém z vanilkového pudingu, milé kolieska som naplnila a keď sa naši večer vrátili, mama mi najprv vynadala, že keď som mala chuť na sladké, mohla som upiecť bublaninu a nemusela som hneď behať do cukrárne. Až väčší počet a mierne šišaté tvary ju presvedčili, že som to vyrobila doma. Ani som na seba nebola dajako extra hrdá, bola som presvedčená, že odpaľované cesto, aké jednoduché, až neskôr som sa dozvedela, že by som teda mala nasadiť aj zemiaky, boli by určite veľké, lebo hlúposť ... a šťastie ... a tak. Veď viete. Ale ubezpečujem vás, že odvtedy som ani veterníky ani venčeky nepiekla, lebo by som bola považovala za osobnú urážku, keby sa mne, dospelej osobe neboli podarili tak, ako tej soplani, keď ich piekla prvýkrát. Nalákali ste ma, cez víkend ich skúsim, uvidíme, čo vznikne.
@zareaguj


Diskusia k článku

smejkad
:-))))))))))))))))))))))))))
nadherne, si nesmierne pozitivny clovek, @rea1 , s tebou sa poznat musi byt zazitok :-)
vela zdaru a sebecky- este vela peknych pribehov nam napis :-)
aroooo
toľko to tu spomínate, že budem musieť nejaké odpaľované cesto skúsiť, @rea1 - oznám prosím výsledok, ak kladný pečiem, lebo aj ja mám novú teplovzduš. rúru a neviem čo by z toho/samozrejme tá rúra, nie ja/ a ako upiekla....
porzellanka
@Rea1 tak nielen meno mame spolocne... casto sa najdem v tvojich pribehoch :-).
Aj ja som robila prve ( a posledne) veterniky ako snad 16 rocna a potom uz nie... az teraz pred velkou nocou som sa odhodlala.
Ono je to tak. Roky som si kupovala v Taliansku (alebo si nechala priniest) take malinke (prazdne) veternicky o priemere asi 3 cm. Teraz nejako nikto do Talianska v poslednej dobe nechodi a tak ma nudza priviedla k tomu, aby som si ich upiekla. Aj sa mi vydarili, aj sa zjedli (plnila som ich salkovo - maslovym kremom). lenze neviem, podla ktoreho receptu som ich robila. viem, ze som si na vareche otvorila zo 10 receptov a este aj v mojej knizke Backideen bol nejaky - a aj som si myslela, ze si zapamatam, ktory to bol (ako keby som sa nepoznala). Zhasla som pocitac - a tma.
Viem len, ze som tam nasla nejaky, kde bolo na 200 ml vody asi 10 vajec a to som si myslela, ze asi bude omyl. Ja som dala 4 vajcia, maslo, muku sol.
Myslim si, ze by si to mala vyskusat aj ty. Bud sa ti podaria a teda sa vyplati, budes sa tesit, alebo sa my vsetci pobavime - a teda sa vyplati... co povies?
babidka
@real , to je presne pripad ako u mojej kamaratky :-) Ta v zivote nepiekla - jej mamicka ju ani do kuchyne nepustila .Len sa mala ucit a ucit ...Nuz , kamaratka bola v kuchyni uplne lava ...ale lekarka bola vyborna :-) Dievca sa vsak vydalo a kedze bola dost sebavedoma , tak si povedala ze na prvykrat skusi nieco , cim ohuri nielen manzela ale aj svoju mamicku a svokru . Recept aj s vysvetlivkami dostala od priatelky -a hned pustila do pecenia . Napodiv sa jej vsetko krasne vydarilo - kolieska boli akuratne velke aj nafuknute , krem sa nezrazil .A este si vymyslela , ze da na ne citronovu polevu a hoci ju iba tak mirnix-dirnix na tie venceky nafrkala- vyzerali tak krasne a profesionalne , ze mne az pistalo srdce od zavisti :-) Odvtedy piekla vsetko zaradom -vzdy iba podla receptu v kucharskej knihe /nechcela ziadne rady ani vysvetlivky/ a vzdy sa jej vsetko vydarilo . Stastna to zena !:-) Ale s varenim sa velmi nekamarati...
denyany
Kiežby si už konečne aj na mňa sadlo venčekovo-veterníkové šťastie! Tfuj, tfuj, tfuj.:-)
2254_1348559633 - profilový obrázok
goe
goe
@Rea1 sme rovestníčky a obe aj z BA a nedá mi, aby som s aj ja podelila s mojím pečením veterníkov. V cukrárni keď vidím tie veterníky, tak veru niekedy neodolám a len sa tak zalizujem po nich. Keďže na vareche je veľa receptov na ne, tak minulé vianoce som sa do nich pustila. Keď som ich piekla v trúbe boli krásne, tak som sa vytešovala. Keď sa dopiekli a vychladli, vychladlo aj moje nadšenie, lebo vnútri boli akoby nedopečené, spľasnuté ako placky, no "úžasné". Dilema nastala, či s nimi do koša alebo ich naplniť a nejako sa zjedia. Nakoniec som ich krémom naplnila, lebo ten bol vynikajúci. Zjedli sa, rodina asi zo slušnosti hovorila, že sú dobré, ale k tým pravým nafúknutým veterníkom z cukrárne to malo ďaleko. Odvtedy som ich nepiekla i keď pečenie je moja záľuba. @Rea1 daj vedieť ako si dopadla s veterníčkami.
radost
@rea1
nuž-či z toho odpaľovaného niečo dobrého vznikne-netuším..
ale zo všetkých tebou pospájaných písmeniek vždy vznikne dielo zábavné..milé..dobre sa čítajúce..náladu povznášajúce..
takže..var..peč..a hlavne-píš o tom..nevadí mi-ak si aj vymyslíš..:-)))))))))))))
afataga
zas si ma pobavila :-), ja som tiez robila odpalovane cesto za mladi, aj ked som bola trochu starsia ako ty (vtedy), tiez sa mi podarilo, ved aka veda, nie? Robila som z neho slivkove gule, odvtedy som sa nan neodhodlala, niekedy je dobre, ked clovek toho vela nevie, aspon netusi, ze sa to moze aj nevydarit :-)
rea1
@afataga , punktlich ako hovoríš. a veď blbí lidi, taky lidi, pánbůh je má taky rád. keby som bola bývala tušila (ten čas si všimni, prosím), že odpaľované cesto je také háklivé, spravím kugel. čiže bábovku. pred pár rokmi, teda asi dvadsiatimi, začala moja mama robiť z odpaľovaného cesta ovocné knedle. ja ani to nie, pekne klasicky zo zemiakového. takže určite skúsim, čo to povie, a potom vás hrdinsky s výsledkom môjho úsilia oboznámim. veď nech sa zabavíte. a možno sa aj podaria. :-))
hubata
Vždy sa poteším keď hodíš niečo dp placu a ani dnes som neoľutovala. Vtipné, milé, vďaka za spríjemnenia dňa.
alex37
dobre som sa teda zabavila a spomenula som si na moje veternicky /zhodou okolnosti tiez 20r. dozadu/ presne takto som dopadla, s nimi a vobec som sa teda necudovala...ze by nieco nemalo byt v poriadku :-) boli výborne, ale odvtedy som ich piekla hadam len raz a tiez sa podarili...mozno po tomto by som sa aj bala pustit sa do toho :-) normalne vyzva !!! milý príbeh, dakujem :-)



 



TOPlist